Najskúsenejším hráčom z bývalého tria Tatrana Prešov, ktoré posilnilo v zimnom období treťoligistov Humenného, je Ján Hatok. Aj on sa už nemienil prizerať na trasovisko v zelenobielom klube a rozhodol sa pre odchod. Ostrieľaný hráč, ktorý sa v lete vrátil na východ z Pohronia, tak začne (?) na jar novú kapitolu svojej kariéry.

Kedy by ste neuvažovali o zmene farieb?

„Keby všetko fungovalo, tak sa nepoberiem inde. Kvôli tomu som sa predsa vrátil, že som Prešovčan a poriadne som ani v Tatrane nehral. Lákalo ma ísť domov aj kvôli rodine.“

Naťahovanie, odďaľovanie vecí v predošlom klube vás už unavovalo...

„Veľakrát prišlo info, že bude už dobre, ale nepodarilo sa to. Neviem, prečo to tak bolo, veď my, hráči, sme si splnili všetko, čo sme mali. Išli sme za spoločným cieľom, dobre sme na tom boli v tabuľke. Avšak nerád by som to nejako rozoberal, lebo ma to pravdu povediac už unavuje...“

Stále čakáte na svoje peniaze?

„Nejaké veci sa dejú, ale situácia je rovnaká.“

Kedy u vás skrsla po prvý raz myšlienka, že Tatran opustíte?

„Vtedy, keď sa mi ozvali z Humenného. Myslím, že to bolo v decembri, keď prišiel podnet, že majú o mňa záujem. Predstavitelia FK sa správali korektne, takže nebolo nad čím rozmýšľať. Oslovilo ma najmä to, akí ľudia tam robia futbal. Do vyššej súťaže ma to už neťahalo, lebo futbal je u mňa na druhom mieste po práci. Je pravda, že to neskôr môže byť zaujímavé, však Humenčania majú jasný zámer, tak uvidíme, čo bude ďalej. Lenže najprv sa musí hrať...“

Takže ľutujete svoje predošlé rozhodnutie z leta?

„Ani nie, jediný problém vyskočil s peniazmi. Inak partia bola v pohode, na štadión som to mal tri minúty, herne nám to išlo...“

Možno raz – do tretice – vám to v najstaršom klube konečne vyjde, čo poviete?

„Určite by som si chcel zahrať v Prešove, je to pre mňa stále top a vážne by som prípadne porozmýšľal aj nad možnosťou, že by som ešte v tomto meste účinkoval i medzi elitou.“

Boli v zime aj iné možnosti?

„Viaceré, dokonca aj z najvyššej súťaže, ale nechcel som sa vracať do toho kolotoča. Najmä kvôli financiám a času. Inak, v lete prišlo tiež veľa ponúk z druhej ligy, ale ako som spomenul, chcel som zostať doma, takže zrejme teraz už viacerí pochopili, že by už u mňa nepochodili.“

Dva kluby, kde ste pôsobili, sa potopili, zlá situácia je i v Poprade. Ako to vnímate?

„Po tom, čo som bol pod Tatrami, by som nikdy nepovedal, že sa také čosi môže práve tam udiať. Keď som odtiaľ odchádzal do Pohronia, tak som si hovoril, že je to jeden z mála klubov II. ligy, čo nebude mať finančné suchoty. Vážne som tomu veril, lenže sme na Slovensku a všetko sa mení. Niekedy, žiaľ, k horšiemu.“

Ako skĺbite dochádzanie do Humenného so zamestnaním?

„Sám ešte neviem, lebo trénujeme individuálne. Opýtajte sa na to o pol roka, potom budeme vedieť odpoveď. Viem, že to nebude ľahké, od siedmej v práci a po dvanástich hodinách návrat domov.“

Amatérsky futbal stále stojí, ide to poriadne na nervy, že?

„Určite. Osobne sa domnievam, že by sa to mohlo pohnúť a dalo by sa to skombinovať, aby sa neporušili príslušné opatrenia.“