Keď sme pred pár dňami hovorili s trénerom Tatrana Miroslavom Jantekom, naznačil, že z tria Špilár, Trebuňák a Mazur nezostane zrejme v kádri nikto, hoci každý z nich ukázal svoje prednosti a zaujímavé danosti. „Bude však lepšie, pokiaľ chlapci budú hrať pravidelne v iných tímoch, lebo nevedno, koľko šancí by dostali u nás,“ komentoval účinkovanie týchto uchádzačov kormidelník.
Určite zaujalo, že medzi ašpirantmi figuroval aj hráč košického FC VSS Trebuňák. Keď sme ho v utorok večer kontaktovali s otázkou, ako hodnotí svoju stáž v Šariši, tak nás trošku prekvapil odpoveďou: „Ja vlastne ani neviem, ako to je, lebo po tom, čo som ukončil svoj krátky pobyt v tomto tíme, dosiaľ sa mi nikto z klubu neozval. Takže neviem, či by som sa mal nejako k tomu vyjadrovať...“
Takže sme sa radšej tejto téme vyhli a podrobnejšie ju nerozpitvávali. Dozvedeli sme sa však, že Moja oslovili Prešovčania s tým, že majú záujem vidieť ho v akcii. „Prišiel som na štyri dni, absolvoval som tri tréningy a odohral jeden zápas, teda presnejšie jeden polčas proti Bardejovu.“ Nuž, Tatran hľadá zakončovateľa, do oka im padol aj tento talentovaný mladík. Pravdaže, záujem prvoligistu Trebuňáka potešil. Momentálne je bez zmluvy, má status voľného hráča, no trénuje s VSS, aby nevypadol z rytmu. „Tréner Majoroš bol ústretový a máme aj ústnu dohodu, že by som prípadne naďalej zostal v tíme, keby bol záujem klubu a ja by som nemal nič lepšie vo výhľade. Takže dvierka k návratu sú naďalej pootvorené,“ riekol odchovanec tohto klubu. Ten sa na začiatku januára objavil aj vo výcvikovom tábore českého druholigistu z Táborska, strávil tam dva týždne a odohral dva zápasy. „Potom sme mali sedenie s trénerom, no nevedeli mi povedať, či zostanem alebo nie. Trošku ma tlačil čas, lebo byť ďalej od domova, bez istoty, zmluvy nebolo pre mňa prijateľné. Okrem toho som mal aj problémy s pätou, tak sme sa dohodli, že nebudeme nič nasilu naťahovať a radšej to ukončíme včas.“
Aktuálne tento futbalista nemá nič konkrétnejšie na zmenu dresu, hoci sa tomu nebráni. Avšak jedným dychom priznal: „Pre mňa je VSS domovský klub a mám pocit, že som tu ešte neodovzdal všetko, čo som mohol a preto silou mocou sa nebudem zberať preč, ak prípadná ponuka nebude zaujímavá hlavne v ambíciách posunúť sa niekde vyššie. Nie som ten typ, aby som zutekal z boja, ktorý je navyše pre VSS dobre rozohraný,“ riekol borec, ktorý vo svojej kariére iné farby ani nehájil, ak neberieme do úvahy pendlovanie pred časom medzi VSS a V. Opátskym. „Bola dohoda, že hráči, ktorí neboli dostatočne vyťažení v áčku, budú chodiť na treťoligové duely na striedavý štart. Mňa tam pán tréner Fabuľa poslal hneď spočiatku, lebo potreboval útočníka a chcel, aby som sa rozohral. Toto obdobie mi veľa dalo, lebo pravidelné štarty mi pridali na sebavedomí a v získaní hernej praxe. Pre mladého hráča je to najdôležitejšie,“ zaspomínal 24-ročný hráč, ktorý na V. Opátske spomína rád aj preto, že vtedy dal svoj prvý hetrik medzi seniormi. „Táto sezóna dopadla pre mňa naozaj pozitívne a dalo mi to nesmierne veľa.“
Známy je kladný vzťah M. Trebuňáka k FC VSS, ten neraz proklamoval aj médiach. „Všetko je na nás, odchovancoch. Ak ukážeme, že máme charakter, srdce, vážime si značku a ľudí, ktorí chodia na zápasy, tak len tak sa môžeme niekam posunúť a posunúť aj samotný klub. Odchovanec je vždy niečo iné ako hráč, čo príde zvonku. Ja sám som od malička sledoval dianie, stretnutia 1. FC či MFK a to pre mňa znamená veľa. Na takýchto jednotlivcoch by mali stáť kluby, mali by si ich vážiť, ako je to trebárs v Barcelone, kde si vážia svojich a tí to potom vedia vrátiť. Príkladom - pre nás mladých – toho, u koho je srdce na správnom mieste, je Peťo Šinglár, ktorý urobil pre košický futbal mnoho a vracia teraz to, čo mu predtým dal,“ vyslovil iste príkladnú filozofiu M. Trebuňák.