Takú bilanciu si iste nedajú za klobúk. Rezerva Tatrana Prešov neprežíva vydarené obdobie.  Ťahá šnúru siedmich prehier v rade, pričom v šiestich dueloch inkasovala zakaždým po päť alebo až šesť gólov. Výnimkou bolo akurát ostatné vystúpenie s Krompachmi. Hosťom stačili aj dva zásahy na plný bodový zisk. Porážke nezabránil ani gólman Milan Vinclér, ktorý sa ako člen áčka postavil medzi žrde najvyššej regionálnej súťaže.

Nuž, v bráne  béčka zelenobielych sa striedajú jej ochrancovia, pričom aj M. Vinclér  už bol v jeseni v  akcii v drese juniorky. To, že sa po čase objavil v béčku, objasnil takto: „Po druholigovom dueli v Lipanoch mi bolo povedané, či si chcem ísť zachytať za béčko. Povedal som, že áno, dobrá je prax a je jedno, o akú súťaž ide.“ Hoci patrí do jedného klubu, predsa s niektorými spoluhráčmi – mladíkmi – sa musel zoznamovať. „Pravdu povediac poznal som azda dvoch-troch jednotlivcov, ostaných nie, ich mená som sa dozvedel až pred zápasom. Samozrejme, je to aj hendikep pri zladení súčinnosti hlavne v zadných radoch. Takže som sa snažil aspoň si osvojiť mená obrancov, aby som ich vedel lepšie usmerňovať.“

Hostia rozhodli o výhre už do prestávky. Zavážili individuálne chyby Prešovčanov a na to poukázal aj brankár Tatrana. „Pri prvom góle sme neodkopli loptu, nevystúpili sme proti strelcovi a on to trafil naozaj pekne. Potom bol zase pokutový kop. Chlapci sú mladí, potrebujú nazbierať veľa skúseností a je jasné, že mužský futbal, ktorý je silovejší v tejto súťaži, je pre nich značným problémom. Ak však budú makať, snažiť sa, iste pôjdu hore.“ Po zmene strán sa domáci zlepšili, hrali viac kombinačne, snaživo. „Šance sme však nemali, skôr to boli pološance, takže brankár Krompách nemal veľa práce a vlastne sme ani nemali dať z čoho gól.“

Séria deptá psychiku, preto nás zaujímalo, či to omladina tiež intenzívne prežíva, alebo má k zlej bilancii vlažnejší postoj? „Sú deprimovaní, lenže niektoré veci sú problémom, napríklad zostava, ktorá sa obmieňa a preto hráči nie sú zohraní. Však z vlastnej skúsenosti viem, že v zápasoch, ktoré som absolvoval, boli rovnakí len dvaja alebo traja jednotlivci, inak sa to stále menilo. Vidno však progres, chlapci sa pasujú s mužským futbalom a posúvajú sa ďalej. Je to pre nich iste lepšie, ako keby účinkovali len v dorasteneckej kategórii.“

Béčko je atypické, v predošlých rokoch sa neraz v zostave pravidelne objavili áčkari, ktorí pomáhali stmeliť tím a zvyšovali kvalitu hry,  hoci tréneri nikdy dopredu nevedeli, s kým budú môcť z áčka rátať. Aká je situácia po tejto stránke momentálne? „Niektorí borci z prvého celku chodia, hlavne mladší,  a podľa mňa je to pre rezervu užitočné. Lenže na konci sezóny je viac zranení, únava je zrejmá a preto aj tréneri sú opatrní v tom, aby posielali nejako viac áčkarov v záujme eliminovania prípadných zdravotných komplikácií. Lebo prioritu má druhá liga,“ dodal M. Vinclér, ktorý sa v Tatrane Prešov objavil v lete po štyroch rokoch.