Na ihrisku v Žiaru nad Hronom sa stretli v minulom druholigovom kole rivali, čo dosiahli v predošlých vystúpeniach remízy. Skôr však zarezonoval zmierlivý výsledok, ktorí uhrali hráči Pohronia Dolná Ždaňa na pôde vedúcej Lokomotívy Košice. To bola menšia výstraha pre ďalšieho rivala z východu – Bardejovčanov. Nakoniec sa meranie síl skončilo deľbou bodov a podľa všetkého oba tábory boli s týmto rezultátom spokojné.

Hostia vedeli, že hostitelia nie sú zakaždým vo svojom prostredí nepriestrelní a vedia zaváhať podobne ako na druhej strane vonku zavše prekvapiť. „Chceli sme niečo uhrať a to nám vyšlo, preto bod berieme. Nemali sme veľké oči, lebo sme predpokladali, že súper bude nepríjemný, bude hrať tvrdo na telo, agresívne, bez okolkov, čo sa aj v tomto dueli potvrdilo. Nebol to ľahký zápas, preto je remíza azda zaslúžená,“ rozhovoril sa Jakub Verčimák.

Do prestávky sa futbalisti Partizána na ihrisku iba hľadali. Podľa ich slov aj preto, že podmienky neboli pre nich optimálne. Čo mali na mysli? „Nám sa zdalo, že bola na ihrisku i mimo neho tma, keďže sa hralo pod umelým osvetlením, ale možno je to iba v tom, že nie sme na to zvyknutí. Mne osobne to určite nevyhovovalo, a nielen mne. Okrem toho padla rosa, trávnik bol šmykľavý, ťažšie sme dokázali udržať stabilitu, preto sme sa postupne prezúvali. Počas rozcvičky boli celkom iné podmienky ako o pár minút neskôr počas diania.“  Domáci sa ujali vedenia po menšom zaváhaní v obranných radoch Bardejovčanov, čo využil domáci hráč, ktorý vystihol úmysel protihráčov, dobehol loptu a okolo brankára ju zasunul do siete. Okrem tejto situácie si žiadne šance súper nevypracoval. „Nebyť nášho kiksu, čo sa často opakuje, tak stav by bol bezgólový, lebo ani my sme sa do žiadnej tutovky nedostali. Konkurent mal síce možno častejšie loptu na kopačkách, ale bola to len optická prevaha po našu šestnástku.“

Tesný stav nabádal hostí k tomu, aby po zmene strán pridali, hrali odvážnejšie, otvorenejšie, útočnejšie. „Povedali sme si, že sa so Žiarom dá hrať v pohode a pokiaľ sa zlepšíme, tak nemusíme sa vrátiť domov naprázdno. Tomu sme podriadili taktiku, naozaj sme si počínali aktívnejšie a naopak, súper sa stiahol. Možno zostal zaskočený a možno sa zameral viac na bránenie tesného náskoku.“  Našťastie Partizán vyrovnal, čo bol zase signál pre Stredoslovákov, aby zvýšili otáčky a začali sa viac tlačiť pred svätyňu našich. Hlavne pri brejkových situáciách boli veľmi nepríjemní. „Potom to bol čisto domáci zápas, preto sme čelili viacerým štandardkám a skrumážam.“

Táto remíza bola iste prijatá v tábore Šarišanov s inými pocitom ako predošlá domáca s Liptovským Mikulášom. Ešte v 69. min. domáci vtedy viedli rozdielom triedy a napokon predsa len uhrali rezultát 3:3. „Stále si nevieme vysvetliť, čo sa stalo a na to budeme hľadať odpoveď ešte veľmi dlho. Taký priebeh viacerí z nás zažili po prvý raz v kariére a verím, že naposledy. Zápas sme mali výborne rozohraný, lenže postupne sme prestali hrať a vypomstilo sa nám to. Dostali sme tri hlúpe góly a bolo vyrovnané,“ dodal Jakub Verčimák, ktorý naznačil, že tento šok možno ešte čiastočne mátal niektorých  Bardejovčanov pred uplynulým vystúpením. „Tréner sa nás však snaží viesť k tomu, aby sme boli optimisticky a pozitívne nabudení a aby sme to odčinili.“ Na otázku, či je najvyšší čas, aby sa dohrávala jeseň, tento borec riekol, že v Žiari nad Hronom už bolo pomerne nepríjemne, chladno a po zápase hráči kašľali vplyvom studeného vzduchu, ale vraj sa to dá ešte ustáť, ak sa hrá v ÚHČ. Na margo postavenia tímu pred finišom dodal: „Nie sme spokojní s tým, ako sme na tom, lenže musíme vyhrávať, aby sme sa dostali v tabuľke vyššie. Forma počas jesene bola značne nevyrovnaná, sme mladý kolektív a pokiaľ nie sú výsledky, tak sa ťažšie mobilizujeme na nasledujúce vystúpenie. Musíme na tom v zime zapracovať.“