Keď v lete pribudol z Humenného do kádra druholigového Bardejova skúsený borec Filip Serečin, priaznivci Partizána si od toho veľa sľubovali. Lenže tak ako celý kolektív, aj tento futbalista hodlal dosiahnuť podstatne lepšie výsledky. V niektorých aspektoch zostalo len pri želaní. O jesennom účinkovaní aj o ďalších plánoch sme sa s ním pozhovárali.

V závere jesennej fázy ste sa neobjavili v akcii, čo bolo dôvodom?

„Bol som zranený, dlhší čas ma trápili achilovky. Zrejme je to z preťaženia, ale momentálne som už v poriadku.“

Budete pokračovať v bardejovskom kolektíve aj naďalej?

„Zatiaľ áno, ale chcel by som ísť niekde inde. Čakáme prírastok do rodiny, naše prvé dieťatko by sa malo narodiť v júni. Potrebujem lepšie zarábať a preto sa obzerám po inej možnosti.“

Už ste sa rozprávali s vedením klubu o tejto alternatíve, keďže zmluvu máte do konca ročníka?

„Zatiaľ nie. Netreba však za mojimi pohnútkami hľadať nebodaj nejaké podlžnosti od klubu. Všetko mám vyplatené a v tomto smere je všetko ako má byť.“

Predpokladáme, že skôr sa orientujete na zahraničie...

„Je to tak, čosi sa rysuje blízko Slovenska. Niečo mám v talóne, ale nechcem to ešte konkretizovať, pokiaľ to nie je isté. Poviem k tomu iba toľko, že nejde o najvyššiu súťaž.“

V kariére ste si už predtým oprobovali pôsobenie v cudzine...

„V Kazachstane to nedopadlo najlepšie, zranil som sa po pár zápasoch a potom som niekoľko mesiacov pauzoval. Takže nie vždy človeku vyjde to, čo od angažmán v zahraničí očakáva.“

Na Slovensku iné možnosti zrejme nevidíte – je to tak?

„ U nás okrem Slovana hráči nezarobia toľko, aby po skončení kariéry mohli žiť aspoň dočasne z tohto príjmu. Vo väčšine klubov prvej ligy zarábajú borci toľko, ako v bežnom zamestnaní.“

Ako hodnotíte vaše počínanie si vo farbách Partizána v predošlých mesiacoch?

„Celkovo výsledky neboli dobré, však postavenie v tabuľke je najlepším dôkazom. Mohlo to byť lepšie - i v mojom podaní. Chcel som určite dokázať viac, ale, žiaľ, nevyšlo všetko ideálne. Netreba sa však už pozerať dozadu... Určite ma brzdili i boľavé achilovky, s ktorými som sa trápil od leta. Predsa už nie som najmladší a s takými problémami treba rátať. Zatiaľ sa to liečilo konzervatívne, keby som sa dal operovať, tak si futbal nezahrám pol roka.“

Mnohí futbalisti zvučného mena, s ktorými ste kedysi aj vedno hrali, zakotvili v treťoligových tímoch a popri tom sa uplatňujú v zamestnaní. Uvažovali ste tiež nad takou možnosťou?

„Možno keby som mal dobré zamestnanie, tak by som sa rovnako na to dal a vybral by som sa cestou amatérskeho futbalu. Išiel by som dva-tri razy do týždňa na tréning a cez víkend by som zvládol majstrák. Lenže momentálne nemám primeraný flek, takže mi nezostáva nič iné, len sa živiť futbalom.“