Možno málokto čakal, že definitívne rozuzlenie tajničky, kto so štvrtoligovej súťaže skupiny Sever postúpi medzi regionálnu elitu, príde už v uplynulom kole. Druhé Záhradné hostilo totiž Ľubotice a bolo jasným favoritom. Keby vyhralo, tak v Šarišských Michaľanoch by sa ešte nemohli tešiť z prvenstva. Lenže korunný princ zaváhal v domácom prostredí a derby s Ľuboticami nezvládol. Umožnil tak už v predstihu príval radosti v tábore lídra.

Výsledok na ihrisku ŠK bol to nečakanejší, že kolektívu Ľubotičanov jar vôbec nevychádzala. Výhra však prišla v pravý čas a možno aj najmenej predpokladanom momente. Určite do kariet hosťom zahralo to, že súper bol pod väčším tlakom a potreboval nutne vyhrať, aby sa udržal v hre v boji o postupovú miestenku. „Záhradné zápas nezvládlo a zrejme nielen kvôli tomu, že sa na diaľku stále bilo so Šarišskými Michaľanmi, ale aj kvôli absencii stabilných hráčov zo základnej jedenástky. Mám na mysli kapitána tímu Kondžuru a Vargu. Išli sme tam s odhodlaním uhrať dobrý výsledok, každý bod by bol pre nás bonusom a to, že sme získali až tri, bolo pre nás veľmi cenné. Výhru sme si privlastnili rozhodujúcim gólom v hodine dvanástej,“ rozhovoril sa tréner TJ Sokol Tomáš Suslo. Podľa jeho slov Ľubotice zvládli lepšie už prvý polčas, ujali sa vedenia a vypracovali si i ďalšie sľubné príležitosti. „Mohli sme náskok aj zvýšiť, ale na druhej strane i domáci mali možnosti, trafili žrď našej brány. Po zmene strán nás hostitelia pritlačili na niekoľko minút, boli lepší a rezultovalo z toho vyrovnanie na 1:1. V samotnom závere nám vyšiel ojedinelý protiútok a dokázali sme skórovať.“ Inak, kouč víťaza si vôbec nespomínal na to, ako padol víťazný gól a aj to je dôkazom toho, v akom bol vypätí a napätí, či jeho zverenci si udržia aspoň zmierlivý stav až do konca.  „Po tom, čo Záhradné vyrovnalo, jeho hráči sa začali ešte lepšie pohybovať, viac behať. Bolo vidieť, že majú v sebe väčšie chcenie a určite im tréner cez polčas poriadne prehovoril do duše. Mal na to dôvod, lebo tiež som čakal, že domáci ukážu lepší futbal. Preto zlepšený výkon súpera po zmene strán nám robil problémy. A ako by som hodnotil našu výhru? Dali sme o gól viac, takže by som povedal, že bola zaslúžená. Prvý polčas vyšiel nám, po zmene strán sa duel odvíjal v réžii konkurenta, takže možno remíza by bola spravodlivejšia, ale v závere sa šťastie priklonilo skôr k nám. Bolo to paradoxne práve vtedy, keď  porazený mal viac z hry, bol aktívnejší.“

Nuž, Ľubotice poriadne dlho čakali na ďalšiu výhru na jar. Odvtedy, čo porazili V. Tatry v 21. kole v polovici apríla najtesnejším rozdielom, uplynuli mnohé týždne. Viac než poldruhamesačné čakanie na ďalší trojbodový zápis nepridával na pohode. „Už sme boli z toho nervózni. Aj predtým doma s Dlhým Klčovom sme mali na to, aby sme obstáli, ale zase nám plný zásah unikol. Aj na hráčoch bola badať frustrácia, že sa nám stále nedarí. Neraz sa šťastena od nás odklonila, akurát naposledy sa k nám priklonila,“ uviedol T. Suslo, ktorý za spoločného menovateľa nie najlepších výsledkov označil nedostatočnú koncovku. „Veľa sa narobíme na každý gól, ale pritom veľmi ľahko inkasujeme. To bol kameň úrazu. Kým my sme na jeden zásah potrebovali obrazne povedané desať tutoviek, súperi neraz skórovali proti nám z jednej pološance.“  Ešte dobre, že Ľubotice v jeseni získali dostatočný fundament na to, aby sa vyhli väčším starostiam, lebo odveta im vonkoncom dosiaľ nevychádzala.  „Bodaj by sme aspoň záver súťaže zvládli už podľa predstáv,“ dodal lodivod Ľubotíc.