Hovorí sa, že galiba dokáže buď totálne deklasovať alebo zoceliť. Zdá sa, že tá druhá alternatíva sa stopercentne vzťahuje na druholigistov Popradu. Hoci nie sú peniaze a na uplynulom zápase v Košiciach neboli ani tréneri, predsa mladíci spod Tatier dokázali šokovať vysokého favorita z Košíc, kde vyhrali 1:0. O tom, čo spôsobilo tento výsledok, sme hovorili s Draganom Andričom.

Dva razy po sebe ste vyhrali na pôde súperov. Čo stojí za týmto ťažením s nádychom prekvapení?

„Platí, čo som povedal nedávno, že mladí chlapci sa môžu ukázať pred Slovenskom. Hráči si to zobrali k srdcu a v oboch dueloch predviedli oduševnený výkon, vydali zo seba všetko. Za pozornosť stojí, že ako v Púchove, tak ani v Košiciach sme nedostali ani gól.“

Kde to bolo lepšie?

„Ak berieme postavenie v tabuľke, tak v Košičania boli kvalitnejším rivalom. Mali šance, trafili žrď, viac sa tlačili do našej brány. Hlavne v druhom polčase boli cieľavedomí a chceli stoj čo stoj vyrovnať, kým Púchovčania  neboli takí nebezpeční, dokonca sme si tam v druhom polčase vypracovali viac možností ako domáci.“

Kedy vám lepšie vychádzala na košickom ihrisku brejková taktika?

„Pravdu povediac v prvom polčase. Po góle, ktorý sme strelili, sa hostitelia ešte viac otvorili, chceli zmeniť nepriaznivý stav. My sme využívali zabezpečenú obranu, z ktorej sme vyrážali do rýchlych atakov. Mali sme ešte aspoň tri sľubné situácie a mohli sme do prestávky vyhrávať jasnejším rozdielom. Po zmene strán sme mali už menej takýchto situácií, ale i tak sme trafili ešte žrď.“

Nazdávate sa, že vaše postavenie súpera uspalo, ukolísalo?

„Nazdávam sa, že ako Púchovčania, tak i Košičania nás trošku podcenili. Nepoznám situáciu v košickej šatni, ale rozhodne sme zaskočili favorita. Možno k tomu prispelo i to, že sme obmenili zostavu a nasadili sme štyroch-piatich chlapcov, čo predtým sedeli na lavičke. Treba povedať, že všetci vedia, čo sa u nás deje, aká je situácia a to prispieva k tomu, že nás ostatní neberú celkom vážne...“

V pozícii outsidera ste mali aj dosť šťastia, že?

„Určite. Šťastena sa priklonila k nám, možno to bola odmena za nasadenie a prístup počas celého týždňa i v samotnom zápase, v ktorom sme ukázali celé srdiečko.“

Ktorá vlastnosť bola hlavným faktorom vedúcim k zisku bodov?

„Obetavosť a bojovnosť všetkých, ktorí nastúpili. Na ihrisku sme mali toho plné zuby, napríklad ja som už v 60. minúte mlel z posledného, ale stále sme sa burcovali a kričali, že“ dáme to, dáme to...“

Na umelej tráve sa vám hralo lepšie než na prírodnej?

„Všetci hrajú radšej na prírodnom trávniku, hoci umelá tráva má tiež svoje plusy. Lopta tak neskáče, prihrávka sa spomalí. Celý týždeň sme trénovali na tomto povrchu a tak sme boli dôkladne pripravení.“

Záver jesene absolvujete v Žiline s béčkom, nebolo by od veci aj do tretice bodovať...

„Boli by sme šťastní, keby sme získali aspoň bod. Lenže vieme, že Žilina má najkvalitnejšiu akadémiu na Slovensku a tak to bude náročné. Preto keby sme aspoň remizovali, bolo by to úspechom, no nevieme, kto nastúpi za domácich a ako nám vyjde tento duel. Určite vsadíme zase na srdce a oduševnený prístup.“