Kým vlani boli v treťoligovej Bardejovskej Novej Vsi po jeseni spokojní s dosiahnutými výsledkami i bodovým kontom, po uplynulej prvej časti ročníka je to v tomto klube naopak. Kolektív ŠK MILENIUM 2000 len paberkoval v jednotlivých vystúpeniach a bude mať čo robiť, aby na jar manko aspoň čiastočne zmazal.

Tréner František Šott sa najprv pristavil pri situácii s tvorbou a profilovaním kádra. „V lete sme sa neposilnili, skôr naopak. Odišla prakticky kostra mužstva – stopéri Fiľakovský i Virgala i stredopoliar Ľalík. Navyše sedem zápasov chýbal pre zranenie Laco Stachura, v úvodných deviatich dueloch som nenastúpil ani ja. Vasiliak je po operácii, celú jeseň absentoval. Tieto straty nebolo jednoduché zaceliť. Preto potrebujeme postupne spoznať ešte viac herné možnosti jednotlivcov a ušiť taký systém, ktorý by bol viac pre nich optimálny. Viac času bude na to v zime, preto sa spoliehame na to, že odveta bude lepšia a nebudeme mať problémy so záchranárskymi prácami. Už v úvodných dueloch musíme ísť jednoznačne za bodovým ziskom, iba tak sa môžeme odraziť k vyšším priečkam.“

Mužstvo dosiahlo len tri výhry a strelilo veľmi málo gólov. Takže to bola najväčšia boľačka. „Na útočnú aktivitu musí byť kvalita a tá nám chýbala. Preto sme sa hlavne vonku snažili o to, aby sme veľa neinkasovali. To nám vychádzalo a v cudzom prostredí sme nazbierali skoro toľko bodov, čo doma. Pritom v minulosti u nás sa hosťom ťažko dýchalo a bolo ťažké uchmatnúť nám čo len bod. Lenže nastali zmeny, iná je i mentalita hráčov. Neraz sa preto stalo, že hoci sme chceli útočiť, prišli kontry súperov a inkasovali sme. Na vlastnej pôde nás hostia neraz vytrestali. Hoci netreba zabúdať tiež na to, že u nás sme privítali celky z popredných priečok tabuľky – Stropkov, Sninu, Lipany, Plavnicu, Vranov. Opakujem – hlavne pred našimi divákmi sme chceli byť úspešnejší.“ Nuž, pokiaľ sa súper zatiahne dozadu, na prekonanie obranného valu treba individuálne danosti a kombinačnú vyspelosť. Hráči musia niečo súce vymyslieť, aby sa dostali poza chrbát obrany. Lenže to v hre Bard. N. Vsi nevychádzalo. „Na hru do plných sme nenašli protizbraň, nemali sme na to typy futbalistov. Okrem toho bol problém pre niektorých chlapcov, aby absolvovali plné tréningové zaťaženie kvôli pracovným povinnostiam, preto v niektorých zápasoch sme zlyhali v závere. Takto bolo s Lipanmi, Vyšným Opátskym, Veľkými Revišťami či so Svidníkom, kde sme stroskotali v posledných minútach. Určite omladený kolektív nebol psychicky odolný a akonáhle bol stav nepriaznivý, jeho sila klesala. Aj preto, že sme nemali v strede výrazné individuality, hráčov, čo vedeli predtým potiahnuť na ihrisku a vyburcovať ostatných i v šatni.“

F. Šott neraz prízvukoval, že nemá pokope celý káder. Dokonca naznačil, že nebol ani jeden zápas, kde by nebol k dispozícii iba jeden hráč. „Minimálne dvaja-traja boli vždy mimo, čo si vyžadovalo zásahy do zostavy, obmenu postov a tým trpel aj herný výkon.“ Iba sporadicky sa na tvári kouča objavila spokojnosť, spomenul, že výkony, ktoré sa približovali k jeho predstavám, odviedli futbalisti proti Sabinovu či Giraltovciam. „Kým chlapci cítili šancu, tak to bolo solídne. Hlavne po tom, keď sme sa ujali vedenia, no iné to bolo, ak sme inkasovali prvý gól. Stratili sme istotu a prišli preto i ďalšie zásahy do našej sieti. Nemali sme silu čeliť nepriaznivému stavu, upadali sme i mentálne. Preto sme neraz čelili lacným gólom alebo gólom po našich nevyužitých možnostiach. Spoliehame sa preto na to, že chlapci si psychicky odpočinú a budú si počínať v budúcom roku podstatne úspešnejšie. To predpokladá aj iný systém hry, ktorý by mal byť pre hráčov vhodnejší a mal by platiť na súperov.“