Hlavne u legionárov  nie je núdza o časté zmeny pôsobísk. Aj vo futbale je to tak a daktoré východoslovenské kluby opustilo v ostatných rokoch niekoľko hráčov zo zahraničia. Podaktorí zakotvili v ostatných tímoch na Slovensku, ďalší zase zamierili buď do svojej domoviny alebo sa chytili v iných zahraničných celkoch. Avšak všetci radi spomínajú na obdobie, ktoré prežili v našom regióne. To platí aj o Borisovi Sekuličovi, momentálne kapitánovi prvoligového Slovana.

Tento srbský futbalista prišiel počas angažmánu pred šiestimi rokmi do FC VSS Košice. Pred dvoma rokmi sa potom rozhodol zmeniť farby dresu a začal účinkovať pri Dunaji. Štyri sezóny, ktoré strávil na východe našej vlasti, ho futbalovo aj ľudsky obohatili a to neskrýval ani pri spomienkach, ku ktorým sme ho vyzvali. „Ešte stále sem-tam zabehnem myšlienkami na obdobie, ktoré som strávil v košickom futbale. Pravdaže, odvtedy sa všeličo pomenilo, hlavne v kádri, ale aj v klube. Roman Šimko, Ján Lesniak, maséri a ďalší zamestnanci klubu  mi však utkveli v pamäti, hoci bývalých spoluhráčov bolo postupne v kádri len zopár. Pravdaže, s niektorými chlapcami, čo sme kedysi sedeli vedno v šatni, sa ešte stretávam ako protihráč. Či už ide o Trebuňáka, Dordeviča, Haskiča, Viazanka. Aj teraz, keď  s chlapcami hodíme reč, tak neraz sa to zvrtne i na pôsobenie v Košiciach,“ rozhovoril sa  25-ročný legionár.

Je známe, do akých problémov sa FC VSS dostal a ako sa to vykryštalizovalo. Hoci Boris je už inde, predsa situáciu sledoval a nenechala ho chladným. Určite si však sám pre seba hovoril, že ako dobre, že pred časom zmenil klub. „Určite by mi nebolo teraz do smiechu a je mi veľmi ľúto, čo sa stalo s týmto klubom, ktorý si určite zaslúžil  miestenku v prvej lige. Aj preto, že ľudia, čo fungujú v klube, aj chlapci, čo tam hrali naposledy i predtým, sa snažili zo všetkých síl. Však tím si vybojoval právo účasti v najvyššej súťaži, no dopadlo to celkom inak a určite to každého veľmi mrzí, ako sa to potom uberalo. Osobne by som veľmi privítal duel  Košice - Slovan, lebo tam chodilo na vzájomné zápasy týchto súperov ohromne veľa ľudí a na štadióne bola výborná atmosféra. Keď to mám zhrnúť, tak na košický klub a aj mesto i ľudí, čo v ňom žijú, mám iba najkrajšie spomienky. Zažili sme krásne chvíle, hoci i ťažšie, ale to pekné má prevahu, to si uchovávam v sebe. To  horšie zase vyhadzujem z hlavy. Som rád, že som  mohol dostať šancu futbalovo rásť a vypracovať sa.“

Zaujímalo nás, ktorý bol pre B. Sekuliča najdôležitejší míľnik v FC VSS. „Bolo to v mojej predposlednej sezóne, keď sme vyhrali Slovenský pohár. Pokiaľ ide o moje výkony, tak sa domnievam, že tie najlepšie som podával počas druhej sezóny po príchode na Slovensko, keď mužstvo viedol tréner Ján Kozák. Vtedy bol tím naozaj vynikajúci a atmosféra v mužstve bola výborná, hoci sa vyskytlo i dosť problémov v klube.“  Chceli sme ešte vedieť aj to, kto bol v tomto období jeho najlepším kamarátom. „Srb Ivan Ostojič. S ním som býval spolu štyri roky. Pokiaľ ide o slovenských hráčov, tak ich bolo veľa. Či už spomeniem kapitána Šinglára, Bašistu, Nováka, Kavku, Skvašíka, Mikiho Tótha. So všetkým som výborne vychádzal.“

Momentálne patrí tento krajný bek k oporám belasých. „Žiaľ, naše účinkovanie v Európskej lige nebolo také, ako sme si predstavovali a preto sme si povedali, že musíme zvládnuť reparát v prvej lige. Chceli sme sa vyvarovať toho, čo sa nám prihodilo predtým, keď v predošlých ročníkoch v úvodnej časti ročníka sme stratili dosť bodov,“ dodal spokojný Boris Sekulič, ktorý má v Slovane ešte zmluvu na rok s ďalšou opciou. Inak, podpichli sme ho otázkou, či lepšie hovoril po slovensky počas účinkovania v Košiciach alebo teraz v Bratislave. Zasmial sa: “S každým rokom odkrúteným na Slovensku mi to ide lepšie, ale myslím si, že aj predtým to už bolo vcelku dobré a tak, aby som sa s každým mohol pozhovárať.“