Niektoré mužstvá v najvyššej regionálnej futbalovej súťaži idú takpovediac zo zotrvačnosti. Z takých alebo onakých dôvodov. Isté je, že Sabinov už nepreskočí nikoho, ale ešte môže prísť o predposlednú priečku, lebo Svit mu dýcha na chrbát. Z toho pohľadu bola mimoriadne cenná remíza MFK Slovan v uplynulom meraní síl na vlastnej pôde so Sninou. Určite tento výsledok bol prekvapujúci, lebo hostia boli jasným favoritom. Lenže domáci potvrdili, že na svojej pôde vedia potrápiť kohokoľvek. A to napriek situácii, v akej sa už dlhší čas nachádzajú.

Do prestávky sa ešte napĺňali papierové prognózy, keď hostia sa ujali pomerne skoro vedenia. Lenže po zmene strán sa dianie poriadne zauzlilo. Myslíte si, že vás hostia podcenili? – opýtali sme sa matadora v sabinovskom drese Ľubomíra Andraščíka: „To neviem odhadnúť, ale určite nenastupovali na zápas s tým, že musia podať maximálny výkon. Je pravda, že v prvom polčase mohli Sninčania dať viac gólov. Nám to nešlo a to je už dlhodobá skutočnosť. Hráme to, na čo máme, preto Snina mohla vyhrávať aj rozdielom triedy.“ Cez prestávku sa slova ujal nielen tréner Jaroslav Galko, ale aj tento borec a prehovorili mužstvu do duše. „Viem, že dokážeme aj viac, ale psychika je ubitá. Nedarí sa nám, prehrávame a nevyhrávame, preto nálada klesá z kola na kolo. Chlapci si menej veria, všetko je to v hlavách. Lenže tentoraz sme sa prebrali z letargie, vstúpili sme si do svedomia. Zlepšili sme pohyb a dostávali sme sa do šancí.“

Sabinovčana v krátkom časovom úseku otočili výsledok dvoma gólmi. Po dvadsiatich minútach sa prebrali aj hostia a vyrovnali. „Hrali dobre a aktívne po stranách, tieto priestory boli pre nás nepríjemné.“ Kolektív MFK sa ešte raz ujal vedenia a strelil tretí gól, lenže nebolo mu súdené vyhrať, lebo domáci vyvinuli enormné úsilie v úmysle vyrovnať, čo sa im nakoniec aj podarilo. „Druhý polčas bol z našej strany naozaj dobrý, spoluhráči si zaslúžia pochvalu hlavne za to, že to nevzdali, nepadli na kolená, ale so cťou bojovali až do konca.“

Mimochodom, na sabinovskom ihrisku na jar remízu hostitelia vybojovali aj proti Stropkovu či iným súperom, ale na výhru čakajú veľmi dlho. Naposledy sa tešili z troch bodov začiatkom septembra minulého roka, keď si poradili s prešovskou rezervou. A v tom je hlavný dôvod ich nelichotivého postavenia. „Máme dosť zranených hráčov, ktorí patrili k oporám tímu, takže smoly je neúrekom. Sme už v takom štádiu, že nám nič nepomôže. Preto je aj problém postaviť základnú jedenástku a nehovoriac o kvalite, ktorá nezodpovedá úrovni tejto súťaže.“ Zaujímalo nás, či mužstvo už dávnejšie zabalilo v myšlienkach možnosti na záchranu.  „Definoval by som to asi tak, že nádej zmiera posledná a hrá sa stále... Nevzdávame to, hoci vieme, že naše možnosti sú obmedzené a na viac jednoducho nemáme. Herná kvalita nie je proste taká, aká by mala byť.“  A boli duely, keď ste mali blízko k výhre? „Aj keď to možno tak nevyzeralo, ale s Krompachmi nám veľa nechýbalo. Do prestávky sme prehrávali 0:2, ale potom sme zabojovali. Hoci keby sme vyhrali, tak by to nebolo spravodlivé a bolo by to pre súpera veľmi kruté. Aj zápas s Bardejovskou Novou Vsou nás mrzel, tam sme boli azda ešte bližšie k plnému zásahu, hoci futbal bol z oboch strán otvorený a šance mali hostia ja my. A kedy to bolo naozaj zlé? Ťažko niečo vyčítať hlavne mladým chlapcom – dorastencom, ale naozaj nám nevyšlo derby s Lipanmi. Bolo to kruté tým viac, že sme odvekí rivali,“ dodal Ľ. Andraščík a súhlasil s názorom, že ťažko sa hrá, pokiaľ je postavenie také, ako v sabinovskom prípade. „V šatni sme si však povedali, že vešať hlavy neradno a treba ligu dohrať so cťou. Robíme len to, čo sa dá.“