Kým Prešovčania v predošlých dvoch jarných prvoligových zápasoch nedali ani gól. Trenčania prišli do Popradu s vizitkou troch zaknihovaných „kúskov“  zo zápasu so Slovanom. V podstate duel pod Tatrami len umocnil streleckú mizériu zelenobielych a naznačil, že úradujúci majster chce na jar hrať inak než v jeseni  a hlavne údernejšie, v obrane precíznejšie. Napriek tomu mohlo byť všetko inak, keby... Tentoraz síce Šarišania v koncovke boli o čosi presnejší. Avšak ešte stále im málo chýbalo k tomu, možno centimetre, aby viackrát poslali loptu za chrbát Šemrinca.

Po rozpačitej štvrťhodine (výnimkou bola len akcia na začiatku  zakončená nebezpečnou hlavičkou Trebuňáka), v ktorej hostitelia nenašli správny herný rytmus a ktorú zakončili hostia vedúcim gólom, ktorému predchádzala chyba Streňa pri bránení protihráča, prišli svetlejšie okamihy Tatrana. Lenže ani taký majster tesár, akým je Katona, nenašiel optimálnu pohodu v situácii, keď bol osamotený pár metrov od brány súpera, no predsa mieril len iba do žrde. Potom ešte zelenobieli zvýšili tempo a zaskočili súpera, no už do tutoviek sa nedostali a málo ohrozovali gólmana Trenčanov. Ten nemal veľa práce, lebo hostitelia boli v útočnej fáze zase jaloví.

Po zmene strán sa zdalo, že východniari urobia naozaj maximum pre zmenu skóre. Najbližšie mal k tomu Bartek po rohovom kope, lenže  po efektnom zakončení chýbal žiaduci efekt – lopta sa znovu dokotúľala iba do žrde. Pre zmenu tentoraz do pravej. O pár minút prišiel zlomový moment stretnutia, domáci na chvíľu podcenili krídelnú akciu súpera, prišiel center a urastený Janga sa pri hlavičke nemýlil. Zase sa opakoval scenár zo stretnutí s belasými a D. Stredou, keď zaváhania v ofenzíve a defenzíve rivali nekompromisne trestali. Hoci sa Prešovčania nezmierili s nepriaznivým stavom, už nemali dostatok síl ani kumštu na svojich kopačkách, aby výraznejšie podkúrili hosťom. Výnimkou bola iba posledná akcia zápasu, keď sa Katona konečne presadil a zaznamenal prvý jarný gól svojho tímu (veľa však nechýbalo, aby aj v tomto prípade koženú nezastavila zase konštrukcia brány Trenčína). Zásah bol síce prelomením akejsi nepísanej kliatby nováčika, hoci túžený bodový zisk nepriniesol.

Tréner Tatrana Miroslav Jantek komentoval meranie síl slovami: "Škoda gólu, ktorý sme dostali v prvom polčase, lebo padol akurát vtedy, keď sme sa prebúdzali a boli sme  aktívnejší. Prvé minúty patrili súperovi, ktorý dirigoval tempo zápasu a naši hráči sa len s námahou dostávali do nebezpečnej zóny a zložito sa presadzovali. Po zmene strán sme sa zamerali na to, aby sme boli aktívnejší a chceli sme narúšať akcie rivala už v zárodku. Nepriaznivý stav sme však neotočili, naopak, prišiel druhý úder a ten rozhodol o našej porážke. Hostia boli pokojnejší, hrali v pohode, my sme síce nerezignovali, ale už sme nemali na zvrat.  Škoda, že sme skórovali až v nadstavenom čase, ale na druhej strane tento zásah nás môže v budúcnosti nakopnúť. Celkove zápasu chýbala väčšia kvalita, ale na vine bol aj terén. Nič iné nám neostával, len tvrdo pracovať ďalej, chlapci majú v sebe isté danosti a práve podobné duely ich môžu niekam posunúť.“

Martin Ševela, kormidelník Trenčanov, mal pochopiteľne radosť z troch bodov, lebo jeho tím už dávno naplno nebodoval: „Prevládala bojovnosť na úkor kvality. Do prestávky sme ovládli loptu a zaslúžene sme sa ujali vedenia, no na druhej strane mali sme i šťastie, lebo súper mohol vyrovnať. Po zmene strán prišla väčšia agresivita rivala, ale na taký spôsob hry si hráči musia privykať. Našťastie sme pridali druhý gól a neumožnili Prešovu dosiahnuť obrat, ale treba ešte popracovať na lepšej koncentrácii. Trošku nás mrzelo akurát to, že sme v závere inkasovali a pokazili si tak črtajúcu sa nulu.“