Dlho-predlho sa nevedeli prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov stotožniť s úmyslom pokoriť rivala. Šarišania boli z toho už nesvoji a poriadne nervózni, veď v nadstavbovej fáze potrebujú trojbodové vystúpenia ako soľ. Napokon sa im to predsa podarilo v ostatnom súperení so Zlatými Moravcami-Vrábľami. Pravdaže, po zápase bola nálada medzi zelenobielymi podstatne iná, uvoľnenejšia než po predošlých dueloch.

Pred stretnutím panovali v tábore Tatrana aj isté pochybnosti, ako si zdecimovaný mančaft poradí s rivalom. K dispozícii neboli viacerí jednotlivci – Luberda, Bartek, Kačala, Špyrka, Maduka, ďalší boli pripravení iba na striedanie, lebo tiež neboli zdravotne úplne v poriadku. Hlavne defenzívna formácia nastúpila v pozmenenom zložení, pričom Ján Dzurík sa objavil na poste stopéra, kde odviedol perfektnú prácu vedno s Prikrylom.

Po stretnutí ochotne tlmočil svoje pocity a neskrýval radosť z výhry:  „Vedeli sme, čo potrebujeme a aká dlhá je naša séria bez troch bodov. Lenže nepozeráme sa dozadu, ale dopredu a stále sme optimisticky naladení. Verili sme si, že dokážeme poraziť tohto súpera a urobili sme pre úspech všetko, čo bolo v našich silách. A či sme boli lepší a bojovnejší než hostia? Nazdávam sa, že v tomto meraní síl sme mali viac z hry a vypracovali sme si viac šancí než Zlaté Moravce. Konečne si užijeme aj triumf, už sme dávno nemali na to dôvod. Pravdu povediac informácie o prehre Senice sme sa dozvedeli až teraz po zápase, ale v prvom rade sa pozeráme na naše výsledky, na to, ako si počíname. A či sme nezabudli na víťazný pokrik v šatni? Nuž, na také čosi sa zabudnúť ani nedá,“  dodal s úsmevom obranca Prešova.

Mimochodom, tréner Mišovec vyzdvihol spoľahlivú prácu defenzívnych hráčov aj celého tímu, lebo pokiaľ to mužstvu nejde podľa želania v koncovke, tak si musí ustriehnuť to, aby zbytočne neinkasoval. Ešte stále síce platí, že Tatran na dva góly strelené v jednom zápase nemôže pomýšľať, ale pokiaľ udrží súpera na dištanc, aj jediný zásah mu môže stačiť na to, aby sa tešil z výhry. Išlo však o to, či bude v silách domácich zaznamenať aspoň jediný zásah. Dlho sa zdalo, že aj táto na pohľad nízka méta bude privysoko. Lenže v poslednej fáze stretnutia sa kouč rozhodol pre nasadenie Nikolu Gatariča. Ten nesklamal a odvďačil sa za dôveru rozhodujúcim zásahom. Spôsobom jemu typickým – peknou a presnou gólovou strelou zo strednej vzdialenosti.

„Bol som zranený, preto som nemohol figurovať v základnej zostave. Vedel som, že dostanem šancu iba na pár minút a preto som sa koncentroval na to, aby som aj tento krátky pobyt na ihrisku zúročil čo najlepšie. Som veľmi rád že sa mi podarilo dosiahnuť víťazný gól, ktorý znamenal nesmierne dôležitý bodový zisk. Treba veriť, že v tomto trende budeme pokračovať aj v ďalších zápasoch, lebo jedna výhra ešte nič neznamená, ale je pre nás povzbudením do zostávajúcich vystúpení,“ pripomenul legionár vo farbách Tatrana.

Nuž, po odchode Černáka sa uchádza tento borec o post najlepšieho zakončovateľa, čo síce nie je pri streleckej biede východniarov žiadna veda, ale podstatné je, že je poruke hráč, ktorému to predsa ako-tak ide.