Určite prídu zlomy, keď by hráči nedbali na to, aby sa hralo aj na druhý deň. Zvlášť po krutej a trpkej porážke. Vtedy je najlepšie negatívne zážitky vymazať okamžite inými, veselšími a príjemnejšími. To si iste uvedomovali v uplynulých dňoch aj prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov, ktorí naposledy zhoreli ako fakľa na pôde Zlatých Moraviec-Vrábľov. Dôležitý zápas nezvládli, zošmykli sa na poslednú priečku a teraz budú majú čo robiť, aby sa z nej ešte pred zimnou prestávkou odpútali. Veľa možností na to nemajú, do konca tohtoročného programu zostávajú ešte dve kolá.

V sobotu zelenobieli hostia Myjavčanov a tento zápas bez ohľadu na to, ako dopadne, bude mať špecifický náboj. Bude sa  niesť v znamení rozlúčky so starým štadiónom, lebo v budúcom roku by už Šarišania mali dočasne účinkovať na novej „domácej“ pôde pod Tatrami a to dovtedy, kým nebude vybudovaný nový stánok. Takže patrilo by sa dvojnásobnú rozlúčku absolvovať vo veselom duchu a s víťazným podtónom.

 „Na to všetci myslíme, lebo patrí sa odčiniť sklamanie spred niekoľkých dní,“ poznamenal Ján Dzurík, ktorý na vystúpenie v Zlatých Moravciach- Vrábľoch nebude dupľovane spomínať v dobrom. Aj preto - ako prezradil - noc po stretnutí nebola mimoriadne príjemná. Prvý gól totiž nechtiac zavinil on, lebo po jeho ruke rozhodca nariadil penaltu, z ktorej sa domáci ujali vedenia. „Snažil som sa zabrániť súperovi, aby prihrával spoluhráčovi , ktorý bol osamotený pred našou bránou. Urobil som kĺzačku, išiel som v tejto situácii šmykom, ale lopta ma trafila nešťastne do ruky.“ Tento zásah bol však logickým vyústením diania na ihrisku, lebo hostitelia išli od úvodu za tromi bodmi „Vyhrávali súboje, získali prevahu, lenže počiatočný tlak sme ustáli. Naše príležitosti sme nepremenili a potom prišla spomínaná nešťastná situácia. V druhom polčase sme sa o čosi viac snažili, súper hral na brejky a pridal ešte ďalšie góly. Celkove si myslím, že dokážeme zahrať lepšie, a to vo všetkých ukazovateľoch. Niektoré veci sme nerobili tak, ako sme si povedali a výkon nebol ani zďaleka taký, ako si predstavujeme.“ Kľúčový súboj vyšiel oveľa lepšie víťazovi, ktorý neponechal nič na náhodu a východniarov zatienil po všetkých stránkach. „My sme sa dostatočne nenaštartovali, ako keby sme si neuvedomovali, o čo sa hrá. Škoda.“ Oba celky boli v inej situácii. Kým hostitelia predtým vyhrali v Senici, Tatran sa doma potkol s Trnavou. „Po reprezentačnej prestávke sme dva zápasy nezvládli dobre. Treba to hodiť za hlavu a sústrediť sa na dva zvyšné duely jesene.“

Aj nastávajúci zápas s Myjavou bude mať tiež ohromný význam. Prešovčania si uvedomujú, že poľahky prišli o sériu bez prehry a naopak, začali sa nabaľovať na ich konto porážky. „Vieme veľmi dobre, že pokiaľ sa chceme zachrániť, musíme bodovať. Zvlášť doma, je to veľká výzva a motivácia. Treba sa poučiť z chýb, ktoré sme v uplynulých dueloch urobili a dúfať, že sa znovu dostaneme na koňa. Bodaj by prišli vytúžené góly a s nimi aj body,“ dodal Ján Dzurík. Na otázku, ako si spomína na predošlé meranie síl s Kopaničiarmi, ktorí sú na tom podstatne lepšie a sú pred súperením favoritom, odpovedal: „Bol to vyrovnaný zápas, nehrali sme podradné husle a  o našej prehre rozhodol jediný inkasovaný zásah. Tuším to bolo zo štandardky. V každom prípade sa domnievam, že v odvete si môžeme trúfnuť na tohto rivala.“