Pátranie po dorasteneckých mužstvách

Nedostatok detí, veľa iných možností ako vyplniť voľný čas, nezáujem detí o futbal, financie, nedostatok trénerov, toto všetko sú problémy v mládežníckych kategóriách, pričom kategória dorastu je najrizikovejšia. Sezónu čo sezónu počet dorasteneckých mužstiev klesá. Mnohé kluby, ktorých dorast ešte minulú sezónu viedol na popredných priečkach tabuľky, túto sezónu mužstvo neprihlásili. Ale kam sa podel ich dorast?

FK SOKOL DOLNÉ OREŠANY

Minulú sezónu sa dorast Dolných Orešian umiestnil na druhom mieste v VI. lige skupiny A , len dva body za postupujúcou Kopánkou. Toto miesto si dorast Dolných Orešian udržal až dve sezóny po sebe, ale túto sezónu už nebol prihlásený do súťaže. Na situáciu s dorastom sme sa spýtali predsedu klubu Mariána Hodulíka.

Čo u vás v klube spôsobilo rozpad dorastu?

My sme boli ten, nazvem to, lepší prípad rozpustenia mužstva, nebolo to kvôli tomu, že by sme nemali finančné prostriedky, ale vznikla u nás veľká ročníková medzera medzi dorastom a žiakmi. Zhruba pred ôsmimi rokmi začali s malými chlapcami pracovať Lubo Augustín, Juraj Dobšovič a Rado Tóth, vytvorili tak žiacke mužstvo, ktoré dovtedy v Orešanoch neexistovalo. A táto trojka viedla osem rokov chlapcov, starali sa o nich, doviedli ich k víťazstvu v žiackej súťaži, posledné dve sezóny skončili na druhom mieste v tabuľke, takže sa siahalo po víťazstve. Náš dorast bol neuveriteľným tímom, nielen kvalitatívne, ale aj tímovo. Bola to dobrá partia chlapcov, ktorí sa spolu stretávali aj mimo ihriska, chodili spolu do školy, bolo to úplne ukážkové. A zhruba pred štyrmi rokmi, keď sme prevzali vedenie klubu, sme sa spojili s týmito tromi mužmi, ktorí dokázali vybudovať a vytvoriť tak úspešné mužstvo, nadviazali sme na ich činnosť, vytvorili sa v klube žiaci a prípravka. Lenže  teraz nás dobehla viacročná medzera, pretože táto úspešná éra chlapcov dosiahla vek adeptov do mužského tímu. Príčina rozpadu u nás je, že za dorastom nebolo dlhé roky ďalšie nadväzujúce mužstvo. Zostali nám štyria, piati hráči, ktorých sme posunuli do susedných dedín, alebo hrajú za A mužstvo v 16-tich rokoch.

Nebolo možným riešením spojenie sa s iným klubom?

Bol u nás urobený variant, kedy sa k nám napojila Košolná a ich chlapci hrávali u nás. Potom však bolo zakázané spájanie mužstiev, tak sme týchto chlapcov zobrali na hosťovanie alebo sme ich odkúpili a z tejto spoločnej cesty sa stala cesta nášho klubu, ale teda aj s účasťou chlapcov zo susednej dediny. Teraz sa to otočilo opačne.

Podobný problém s dorasteneckými mužstvami majú viaceré kluby, v čom vy vidíte príčinu?

Niektoré kluby môžu mať finančné problémy, niekde sa vytvorila ročníková medzera ako u nás, ale ja osobne si nemyslím, že by bolo detí málo. Je síce menej detí v triedach, tu je určite viditeľný úbytok, ale u nás sa vytvorila prípravka, žiaci a všetko to funguje tak ako má. Podľa mňa chýbajú v kluboch len  ľudia, ktorí by sa intenzívnejšie starali o chod klubu a zháňali do klubu peniaze. Viem to z vlastnej skúsenosti, pretože sme zložili 10-člennú radu, ktorá sa o tieto veci starala a postupne ako začali ubúdať ľudia, začali ubúdať aj financie. Je zvykom vo viacerých kluboch, že celý chod klubu sa točí okolo jedného, dvoch, prípadne troch ľudí a to je podľa mňa strašne málo. A samozrejme chýbajú aj ľudia, ktorí by sa intenzívnejšie venovali deťom.

Myslíte si, že by zväz mohol byť nápomocný pri riešení tejto situácie?

Samozrejme, kluby potrebujú aby ľudia zo zväzu chodili do tých klubov a pýtali sa na reálne problémy a hľadali riešenia ako im pomôcť. Samozrejme chápem aj to, že je veľa klubov a nie je to jednoduché a taktiež zväz nemá veľa peňazí, ale napríklad je iné ak klub pracuje na nejakom projekte a potrebuje peniaze od mestského zastupiteľstva. Určite je lepšie ak príde aj niekto zo zväzu a predostrie so mnou myšlienku ako keď idem ja sám ako zástupca klubu. Potom je  tam aj väčšia šanca na získanie financií.

Ako to vyzerá u vás s dorastom do budúcna?

U nás sa dá povedať, že z futbalového dna v ôsmej lige, bez žiakov a bez prípravky sme vybudovali klub, ktorý mal posledné dve sezóny štyri mužstvá, akurát sa nám len teraz prejavila medzera, pretože sa neskoro začalo so žiakmi. O prípravku a žiakov sa starajú dvaja ľudia, ktorí do toho dávajú všetok svoj voľný čas, naháňajú sa okolo toho, vybavujú veci a funguje to, takže  v budúcnosti by dorast v Orešanoch opäť mal byť.

OŠK KRIŽOVANY NAD DUDVÁHOM

Križovany situáciu s dorastom riešili spojením sa s klubom TJ Družstevník Vlčkovce. Ich spoločný dorast si v minulej sezóne vybojoval druhé miesto v tabuľke VI.ligy skupiny B. Do novej súťaže dorast neprihlásili, pretože ani dve obce nevedeli dať dohromady dostatočný počet chlapcov na mužstvo. O doraste nám porozprával predseda klubu OŠK Križovany nad Dudváhom Peter Záhumenský.

Čo stojí za neprihlásením dorastu do súťaže?

Určite to neboli financie, ale asi to čo u väčšiny klubov. V poslednej dobe je menší záujem chalanov o futbal ako taký, a u nás to bolo teraz spôsobené z dôvodu nepomeru medi odchádzajúcimi hráčmi do mužskej kategórie a prichádzajúcimi hráčmi zo žiakov. Odišlo nám päť až šesť hráčov z dorastu k mužom, pretože už nadobudli taký vek a od žiakov prišiel len jeden hráč. A keďže sme v minulej sezóne hrali s počtom okolo 12-13 dorastencov, čo bol priemer na zápas, odišlo päť hráčov a prišiel jeden od žiakov, bolo ich len osem, z čoho nie je možné zložiť mužstvo. Ale keby nepríde k tejto ročníkovej nerovnosti, tak by bolo všetko v poriadku.

V čom vy vidíte problémy s nedostatkom hráčov vo viacerých kluboch?

Môj názor je, že je to vyslovene touto dobou.  Možnosti, ktoré v minulosti ponúkal dedinský život boli oveľa menšie ako je dnes. Jednou vecou je technológia, deti radšej sedia za počítačom, hrajú sa s telefónom, televízia vysiela kopec programov, ale je tu aj ponuka rôznych iných športových aktivít. A keď klub premýšľa o futbale ako takom a chce ho udržať, je nemysliteľné aby vynechal mládežníkov, pretože časom sa môže stať, že nebude mať kto za mužov hrávať.

Myslíte si, že by zväz dokázal byť nápomocný pri riešení týchto problémov?

Keď sa bavíme o amatérskom futbale, celý chod klubu stojí na jednom, možno dvoch, troch ľuďoch, ktorí nejakým spôsobom zabezpečujú chod klubu. Či už zháňajú financie, alebo riešia celý klubový život, aby všetko fungovalo. A veľmi ťažko sa zháňa človek, navyše schopný človek k prípravke a k žiackym kategóriám. To je ten najdôležitejší vek, kedy si deti vytvárajú vzťah k futbalu a k športu ako takému, učia sa návykom, tréningom a podobne. A ten človek, ktorý s nimi pracuje to musí aj vedieť, musí vedieť deti motivovať, komunikovať s nimi a keď to vie, tak po štyroch rokoch z toho chlapca naozaj vychová dieťa so záujmom o šport. A zväz vie jedine pomôcť tak, že začne školiť týchto trénerov úplne na začiatku, od prípraviek vyššie. Hlavne v prípravke by mal byť kvalitne pripravený tréner, nie len po futbalovej stránke. Musí dosiahnuť to, aby deti radi chodili na futbal, aby sa tešili na tréningy, aby sa utváral medzi nimi dobrý kolektív. Tréner musí vedieť ako tréning urobiť pre deti zaujímavý a potom je oveľa ľahšie toho chlapca udržať v mužstve a neutečie vám niekam za iným športom. Je ťažké nájsť kvalitu v týchto trénerských radoch a vôbec človeka, ktorý bude ochotný sa stretávať  zadarmo s deťmi trikrát do týždňa a venovať sa im.

Ako vidíte situáciu s dorastom u vás v klube do budúcna?

Naša obec neskutočne starne, nie sú tu voľné pozemky, nestavia sa, v triedach je málo detí, kde je po päť, šesť chlapcov. Takže uvidíme ako to bude s mládežou celkovo, skutočne je to u nás zmes demografického vývoju  a či nájdeme človeka, ktorý bude ochotný venovať sa zadarmo deťom.

Nepriaznivú situáciu zachraňuje len možnosť spojenia dvoch klubov do jedného mužstva. Spojený dorast je skutočne jediným riešením tohto problému a bez tejto možnosti by skončilo množstvo ďalších mužstiev kvôli nedostatku hráčov. Viaceré kluby tak využili túto možnosť a fungujú spoločne. FC Horses so Siladicami, Malženice s Bučanmi, Madunice s Drahovcami, Leopoldov s Červeníkom, Ostrov s Veľkým Orvišťom dokazujú, že aj toto je možná cesta ako zachrániť mládežnícke kategórie.

TJ SLOVAN OSTROV

Klub Ostrova sa spojil ešte v minulej sezóne s Veľkým Orvišťom, aby vytvorili dorastenecké mužstvo. Prvú sezónu síce skončilo mužstvo na predposlednej priečke v tabuľke, ale už v tejto sezóne je viditeľný pokrok a mužstvo dorastu má za sebou dve víťazstvá. O mužstve nám porozprával tréner Stanislav Ondrejech.

V čom vidíte príčinu nedostatku detí?

V iných záujmoch, ktorých je nepočetné množstvo. A mládež už neprejavuje taký záujem o futbal ako kedysi. Aj u nás v tíme je to všelijaké, niekedy sa zídeme na tréning len deviati a niekedy aj pätnásti. Záleží aj dosť od nálady hráča, ako sa vyspia, aké majú problémy a podobne.

Myslíte si, že zväz by mohol byť nápomocný pri riešení tejto situácie?

Neviem, celá táto situácia je zložitá. Ale zväz by mohol oceňovať hráčov aj v mládežníckych kategóriách, určite najlepšie mužstvo, najlepšieho strelca, najlepšieho brankára. Mohla by to byť istá motivácia pre tie deti. My sme v klube oceňovali hráčov. Tréneri určili, ktorí hráči sú najlepší, a ktorí najčastejšie chodia na tréningy, a týmto hráčom sme kupovali kopačky.

Ako by ste zhodnotili úroveň dorasteneckej súťaže?

Je to dosť výkyvové. My sme tiež minulý rok len začínali a chodili sme po zápasoch, kde sme „fasovali“ góly, ale tento rok už je vidieť tá práca, ktorú sme do toho vložili v minulej sezóne, a že sa to oplatí. Ale celkovo súťaž je dosť výkyvová, lebo sú tu hráči od 15 rokov do 19 rokov, a keď v súťaži začínajú tí mladší hráči, ktorí prišli zo žiackych kategórií, samozrejme, že nedosahujú také výsledky ako tí starší.

Ako to vyzerá u vás s dorastom do budúcna?

My máme s Veľkým Orvišťom spojené aj žiacke mužstvo, ktoré je prevažne poskladané z hráčov Orvišťa a dorast je zas prevažne zložený z hráčov Ostrova. Uvidíme ako to bude v budúcnosti, ale robí sa všetko preto, aby to fungovalo.