V stretnutí 11. kola 8. A ligy medzi mužstvami ŠK Sedlice a ŠK FC Ličartovce (1:2) padol rozhodujúci gól v poslednej minúte. Hostia sa vďaka nemu posunuli  v tabuľke pred Lemešany na štvrté miesto, domáci naopak, pustili pred seba na ôsmu priečku ŠK Svinia. Aký to bol zápas? Rozprávali sme sa s predsedom klubu Stanislavom Gumanom.

„Taký, pre nás typický,“ odpovedal na úvod krátko a stručne. Po chvíli pokračoval: „Nie prvýkrát sme prišli o body v samom závere. Hneď v prvom vystúpení tejto sezóny sme viedli nad Lemešanmi 2:0, no v 88. minúte prišli dva góly hostí a sklamanie bolo na svete. S Ovčím sme sa tešili z rýchleho gólu už v 6. minúte, no ubehla štvrťhodina a bolo 1:2, na konci potom 2:4. Doma sme stratili už dosť bodov.“ A čo hovorí na vzácne vyrovnané skóre 25:25? „To je tiež zaujímavý príbeh o dvoch výsledkoch. Taká, povedal by som, ´rychlovka´. V jeden deň prehráme v Chmeľove 0:8, o tri dni na to porazíme doma Drienovskú Novú Ves 8:0,“ zasmial sa S. Guman.

Bol to však taký, ako sa hovorí, smiech cez slzy. Nedeľňajší rezultát ho mrzí, lebo, ako zdôraznil, bol to skôr remízový duel. „Naši hráči si vypracovali viac vyložených šancí, súper vyťažil z minima maximum. Škoda, za stavu 1:1 sme boli spokojní s remízou, do konca ostávalo len málo - takto sme sa sami pripravili o body.“ Na vine je vraj neskúsenosť mladých hráčov, ktorí produkujú školácke chyby. S výnimkou dvoch veteránov, Františka Štofanka a Mareka Fedora staršieho (druhý nastupuje už len sporadicky, keď treba pomôcť), ostatní sú sále na začiatku kariéry, medzi nimi aj 17,18-roční mladíci. „No kiežby sa na tých hrúbkach aj dokázali poučiť,“ želá si S. Guman.

Za herné prehrešky prvý muž sedlického futbalu mladíkov nekarhá. „K ničomu by to neviedlo. Bojovali, ukázali snahu. Keď zlepšíme defenzívu, môžeme sa posunúť dopredu. Aj proti Ličartovciam záloha pracovala dobre, útočníci si vypracovali šance. Z jednotlivcov zabrali hlavne Martin a Dávid Kotuličovci a tradičný bojovník s kapitánskou páskou Michal Rončík. No pochvalu si zaslúžia aj ostatní.“ Opýtali sme sa aj na špecifický brankársky post. Sedličania sa trocha pustili do rizika, keď podpísali hosťovací lístok Matúšovi Timkovi do Ľubotíc. „Áno, som si toho vedomý, no nikomu netreba brániť v napredovaní, zvlášť, keď má niekto potenciál na vyššiu súťaž.“ A tak, ako to už v takých prípadoch vo „valalských futbaloch“ býva, niekto z poľa musel ísť do bránky. Voľba padla (a on s ňou súhlasil) na Mareka Fedora mladšieho. Lenže ten pre zdravotné problémy v nedeľu proti Ličartovciam hrať nemohol a na rad prišlo východisko z núdze číslo dva – Patrik Krajňák. Nechýbalo veľa, aby s takto plátanou zostavou boli získali bod. „Keď obrana pomôže, dá sa uhrať dobrý výsledok aj trebárs so štvrtým náhradníkom medzi žrďami. No musí cítiť podporu hráčov pred ním,“ myslí si náš spolubesedník.

Mimochodom, v rozpise je tento 46-ročný futbalový zanietenec písaný aj ako tréner A mužstva, no nie vždy platí staré známe české príslovie „Co je psáno, to je dáno“.  „Nemôžem robiť naplno aj šéfa, klubu, aj byť na lavičke seniorov, aj sa venovať mládeži. Nedá sa. Preto nám pomáha môj starší brat Metod.“ Najbližšiu nedeľu čaká Sedličanov ďalší náročný súper. Predstavia sa v Hrabkove. „Je to čoby kameňom dohodil. Respektíve prehodil kopec, ktorý je medzi obidvoma obcami. Uvidíme, v akej zostave sa zídeme a podľa toho budú vyzerať naše ambície v tomto meraní síl.“ Čo sa týka dlhodobého cieľa, „rozhodne sa chceme v tabuľke dostať vyššie – aspoň na piate miesto,“ dodal S. Guman.