V Záborskom akoby zabudli dávať góly. Doplácajú na to hlavne v domácich stretnutiach, dôkazom je aj meranie síl 8. kola šiestej ligy, v ktorom privítali doma Rožkovany. Hostia, hoci sa im tiež v tejto sezóne príliš nedarí, po výsledku 2:1 v ich prospech, si po prvýkrát viezli z ihriska súpera všetky tri body.

 „Vrátil som sa z dovolenky oddýchnutý, načerpal nové sily, aj psychické, no časť z nich mi naši hráči hneď pri prvej príležitosti zobrali,“ zasmial sa tajomník FK Záborské a vedúci mužstva Ladislav Baran. Spomenul tiež príslovie o bolení brucha, ktoré prichádza po hodoch. Záborčania trikrát po sebe neprehrali, z toho dvakrát vonku (v Nemcovciach 0:0, doma s Drienovom 3:1, v Petrovanoch 1:1). „No určite tým nemyslím gólové hody. Drienov a Rožkovany majú najslabšie obrany, nebudeme vypisovať, že sme im dali spolu štyri góly. U nás je všeobecne známy problém slabučká koncovka. Priemer na zápas jeden a niečo. Niet sa čím chváliť,“ vyložil karty na stôl dlhoročný funkcionár.

 „Slabí sme v premieňaní šancí hlavne v domácich dueloch. Jediný, na ktorý zatiaľ môžeme spomínať v dobrom, je ten s Drienovom, i to len vďaka štvrťhodine, v ktorej sme sa utrhli a otočili z 0:1 na 3:1. Inak nič,“ posťažoval si futbalový zanietenec zo Záborského. Aj naposledy proti Rožkovanom to vraj bolo o zahodení niekoľkých vyložených príležitostí. „V prvom polčase jasne dominoval súper. A gól Mira Janiča po rohu, z tridsiatich metrov do šibenice – to bola skutočne jedna paráda, inak sa to ani povedať nedá. V prestávke sme hráčom dohovorili, aj pozmenili rozostavenie na ihrisku. Paľo Kakaščík sa z postu stopéra posunul do stredu zálohy. Pomohlo to a konečne prišli aj šance. Lenže...“

 „Alebo, inak povedané - málo platné, chlapci sa akoby predbiehali, kto nedá najväčšiu tutovku. Tomáš Bednár ju nepremenil hlavou, Robo Kakaščík zahodil, čo sa snáď ani zahodiť nedalo.“ V čase najväčšieho tlaku však domáci zabudli na zadné dvierka a bolo 0:2. Kapitán Paľo Kakaščík potom vrátil domácich do hry, znížil na 1:2, do konca ostávali ešte štyri minúty, plus nastavený čas. „Chlapci veľmi chceli, šanca na vyrovnanie aj prišla, práve pri hlavičke Paľa Kakaščíka vari z piatich metrov. Už sme všetci dvíhali ruky nad hlavy, no on namieril vedľa. Čo dodať... Mohol byť hrdinom zápasu, no takto bol iba autorom gólu ktorý, žiaľ, pre nás nič neriešil. Bola v tom aj určitá dávka smoly,“ povzdychol si L. Baran.   

Ako sa s tým vyrovnať? Jesto takého trénera, ktorý by hráčov naučil dávať góly?  Zo Záborského odišiel pred touto sezónou Jozef Kolivoška, ktorému pracovné zaneprázdnenie nedovolilo naplno sa venovať futbalu. Kormidla sa ujal Daniel Kakaščík, asistentov mu robia Ján Semančík a Pavol Kakaščík. Všetci sú zároveň aktívni hráči. „Nechcem sa hrať na proroka, no ja som niečo také predvídal. Nastala generačná výmena, asi to chce trocha času. V obrane a v strede poľa fungujeme celkom dobre, achillovou pätou je premieňanie šancí v útoku.“ Hovorí sa, to skôr však pre upokojenie, že je potrebné  vyhlásiť konkurz na strelca. L. Baran, keďže vo futbale už čo to preskákal, a pamätá si aj účinkovanie Záborského vo vyšších súťažiach, iba konštatuje: „Preč sú tie časy, keď sme v prípade potreby oslovili kolegov z Tatrana a tí nám ponúkli hráča, dvoch, ktorí sa dokázali u nás uplatniť. Dnes už tento klub neprodukuje takých futbalistov. Vlastne všeobecne registrujeme ich úbytok po celej okolici.“

O trpezlivosť žiada L. Baran aj fanúšikov, ktorí dávajú najavo svoju nespokojnosť hlavne po domácich prehrách. „Viem, že sa im to nepáči, no komu pomôže len nadávanie a osočovanie spoza zábradlia. Vtedy je tam naraz sto trénerov, a ani oni sa často medzi sebou nezhodnú, čo a ako  by malo na ihrisku vyzerať.“ Umlčia ich hráči po najbližšom súboji, ktorý na nich čaká vo Vyšnej Šebestovej? „No, to by sme boli všetci radi. Prekvapenie, tentoraz príjemné, by potešilo. No Šebeš ide teraz na doraz, pozrite si výsledok z Pečovskej Novej Vsi a každému je jasné, kto bude v nedeľu favoritom. Uvidíme...“ dodal L. Baran.