Už sa cítili porazení, aj tréner strácal nádej. Poľský volejbal sa chystá na veľký deň D

PARÍŽ. Poľsko prežíva volejbalový boom. Rozprávku, ktorú naposledy zažili generácie, ktoré dnes oslavujú svoje 70. či 80. narodeniny. 

Poľská mužská reprezentácia sa v Paríži konečne zbavila kliatby piateho miesta. Na uplynulých olympijských turnajoch skončili Poliaci päťkrát za sebou vo štvrťfinále a ako najlepší z vyradených štvrťfinalistov obsadili piate miesto.

• Program a výsledky - Letná olympiáda Paríž 2024

Teraz sa nielenže prebojovali do semifinále, ale už si zabezpečili aj medailu na OH 2024. 

V semifinále totiž senzačne porazili Američanov, ktorých výsledky sú síce ako na hojdačke, ale olympijské semifinále prehrávať nezvyknú. 

Poliaci si tak zahrajú o zlato. V histórii ho už raz získali – v roku 1976 v Montreale. Doposiaľ ide o ich jediný cenný kov spod piatich kruhov.

Zapíše sa do histórie

Semifinálový boj, prvý od roku 1980, začali Poliaci úspešným setom. V prvom, tesnom, zvíťazili 25:23. 

Druhý bol ešte dramatickejší. Hoci bielo-červení opäť nazbierali 25 bodov, Američania si ich pripísali 27 a vyrovnali. 

Po treťom sete boli Poliaci ako obarení. Vôbec ho nezvládli, prehrali v ňom vysoko o 11 bodov, za čo mohli aj zranenia Zatorského a Janusza. V nasledujúcom potrebovali bez pardonu zabrať. 

Ale ani štvrtý set sa nezačal podľa ich predstáv. Prehrávali 2:5, 5:9, 7:10 či 9:12. Dokonca krátko pred jeho koncom boli Američania tri body od postupu. Za stavu 22:22 však pod veľkým tlakom zvládlo Poľsko situáciu, keď bodovalo trikrát po sebe. 

V poslednom sete si Poliaci vypracovali tri mečbaly. Dva z nich Američania odvrátili, ale keď za stavu 14:13 chytil ich podanie Wilfredo León a po prihrávke zasmečoval do amerického bloku, od ktorého sa lopta odrazila do autu, začali sa veľké oslavy.

VIDEO: Zostrih zo semifinálového zápasu Poľsko - USA na OH 2024

“Tento zápas sa zapíše do histórie nášho volejbalu,” ohlasoval Przeglad Sportowy a ladil priaznivcov jedného z najpopulárnejších športov v krajine na duel s veľkým D, veľké finále proti domácemu Francúzsku.

Nikdy sa nevzdávajte 

Poliakov trápili v pamätnom semifinále okrem silných Američanov i zranenia. Napriek tomu boli na konci šťastnejší. 

“Nikdy sa nevzdávajte, a to zvlášť v prípade, že niečo nejde podľa vašich predstáv na kurte či v živote. Musíte sa dookola pokúšať, nie sa báť zlyhania,” hovoril po stretnutí kapitán postupujúcich Bartosz Kurek.

Poliakom ani ťažké momenty neubrali z odhodlania. Bojovali, hecovali sa, niekedy slovníkom, ktorý na kamery patrí až po desiatej večer. 

“Dnes sme dokázali čosi neuveriteľné. To, čo sa stalo vo štvrtom sete, bolo neskutočné. Vyzeralo to, akoby sme si proste zaumienili, že dnes neprehráme a presne to sme aj splnili,” dodal Kurek. 

Tréner: Boli sme porazení

Poľský tréner srbského pôvodu Nikola Grbić v pozápasovom interview priznal, že sám strácal nádej. Po prvý raz už v treťom sete, keď na palubovke zostal ležať so zraneným ramenom Paweł Zatorski. 

“Keď tam Zati ležal, myslel som si, že je koniec,” priznal. 

Opora tímu sa však vrátila do hry a pomohla Poliakom k výhre, ktorá bude v krajine rezonovať ešte dlho.

“Veď sme už boli porazení. Sám nedokážem vysvetliť, čo sa stalo vo štvrtom sete. Hráči sa rozhodli, že tento zápas neprehrajú,” ospevoval svojich zverencov kouč. “Som hrdý, že ich môžem trénovať.”

Jeho americký kolega John Speraw to vidí podobne. Mal zlomené srdce, lebo táto partia Američanov sa už pokope zrejme nikdy nestretne. Mnohí z nich končia kariéry. 

“Chceli sme vyhrávať a získať zlato. Nevyšlo to a som preto veľmi sklamaný. Poliaci prehrávali, vyhrali sme tretí set a viedli 2:1. Už nemali čo stratiť a začali hrať agresívnejšie,” uvažoval nad prehrou.

Z náhradníka hrdina

Po postupe sa v poľských médiách vo veľkom skloňovalo meno nenápadného hrdinu. Stal sa ním Grzegorz Łomacz. 

Ten musel nahradiť Marcina Janusza. Nahrávač si po kolízii so spoluhráčom zranil chrbát a na rad prišla núdzová možnosť. 

Łomacz má 36 rokov a za sebou množstvo zápasov a skúseností. Lenže vždy bol považovaný za číslo dva, druhé husle, večného náhradníka.

Na moment si trpezlivo počkal. Po semifinále ho opísali ako najdôležitejšieho hráča, ako toho, kto odvrátil duel na poľskú stranu. Bol to práve on, kto nahral smečujúcemu Leónovi pred rozhodujúcim bodom. 

Keď po zápase v návale radosti s plačom padol na palubovku, kapitán Kurek mu čosi šepkal do ucha. A keď potom Łomacz poskytoval rozhovor pre TVP Sport, pribehol tam a skričal: “Tento chlap prišiel a vyhral nám zápas! Má poriadne gule. Čakal na túto šancu dlhý, dlhý čas a urobil, čo musel. Rešpekt, Grzech!” 

Łomacz sa k nemu otočil a odpovedal mu: “Bartek, ešte jeden zápas.” 

Ešte jeden zápas a Poliaci môžu oslavovať olympijské zlato po 48 rokoch.