Nedeľa, 17. októbra, 2021Meniny má Hedviga

Na ihrisku im vysadili kukuricu, hrali v čižmách. Dedinský klub oslávil jubileum

Momentka z prvých zápasov. (Autor: archív - FM)
Ivan Mriška|17. sep 2021 o 09:54

TJ Slovan Zemianske Kostoľany má sedemdesiat rokov.

ZEMIANSKE KOSTOĽANY. Je jeseň roku 1939, zúri druhá svetová vojna. Mužstvo zložené z pracovníkov vojenských objektov a dôstojníkov miestnej posádky nastupuje na prvé zápasy.

Futbal v Zemianskych Kostoľanoch je vnímaný ako nedeľná atrakcia, hrá sa bez tréningov a len pre zábavu. Cieľom je prísť na iné myšlienky.

Odpíli im bránky

Po vojne v roku 1950 spolu s výstavbou Elektrárne Nováky vzniká prvý organizovaný klub TJ Dynamo Zemianske Kostoľany.

Jeho základy položil Gejza Kapusta, holič, ktorý v dedine vytvoril zbierku na prvé ozajstné dresy. Prvé súťažné zápasy hrali Kostoľanci proti okolitým dedinám ako Kamenec pod Vtáčnikom, Bystričany či Oslany.

„Párkrát sa nám súperi pomstili za prehru a odpíli nám drevené brány,“ spomína na prvé majstrovské stretnutia kronikár TJ Slovan Zemianske Kostoľany František Maslonka.

Od prvých organizovaných duelov uplynulo 70 rokov. Okrúhle výročie oslávil klub minulý rok, no pre pandémiu pripravil slávnosť až teraz.

„V začiatkoch sa na zápasy cestovalo na starej Tatre. Na korbe boli dve drevené lavice, na ktorých sa sedelo. Hráči sa vždy trhali, kto bude pri kapote, aby sa mohol pozerať dopredu,“ spomína na šesťdesiate roky.

Cesta na prívesnom vozíku

Maslonka je v klube od roku 1969, keď začínal ako hráč. Dodnes robí funkcionára.

„Neskôr sme na stretnutia cestovali na takzvanej 'Arani', teda prívesnom vozíku, ktorý ťahal traktor. Na druhú stranu okresu sme išli pomaly celý deň,“ smeje sa.

Jedna z najstarších fotiek futbalistov Zemianskych Kostolian. (Autor: archív - FM)

Prvé zápasy hral on sám na škvare. „Dodnes ju mám pod kožou. Vyškrabávali sme si ju kefou, no ani to nepomohlo,“ dodal Maslonka.

Ihrisko v Zemianskych Kostoľanoch bolo v začiatkoch klubu v katastrofálnom stave. Oproti iným tímom však mali miestni aj výhody.

„Ako prvý klub sme mali teplú vodu. V okolitých dedinách sa kúpalo v studniach, alebo sme naskákali do potoka. Keď k nám prišli súperi, len nemo zazerali,“ spomína kronikár.

Utiekol a hral v 'bagandžiach'

Chuť do futbalu v tých časoch bola podľa Maslonku obrovská. Futbalisti hrali po náročnej práci, čo si v dnešnej dobe nevie predstaviť.

„Anton Sestierka mal vždy veľa roboty, kosil žito. Otec ho preto nechcel púšťať na futbal a schoval mu kopačky.

Anton bol však srdciar. Neraz mu ušiel a hral v 'bagandžiach'. Jemu to neprekážalo, strelil dva, tri góly a išiel domov. Neskôr hral aj ligu,“ prezradil s tým, že viacerí hráči Zemianskych Kostolian behali vtedy po ihrisku v čižmách a poltopánkach.

Brankári chytali bez rukavíc a s rádiovkou na hlave. „Prvé lopty boli také tvrdé, že mali hráči neraz rozbitú hlavu. Volali sa 'fizáky'. Duša sa nafúkla a vopchala dovnútra.

Neskôr sme mali Bardejovky. Keď sa nechali mokré na slnku, stiahla sa koža a vyzerali ako turecké topánky,“ prezradil.

Na ihrisku im nasadili kukuricu

Výsledkovo najhoršie obdobie zažívali Zemianske Kostoľany po sezóne 1970/71, keď na dlhých jedenásť rokov vypadli do najnižšej tretej triedy.

Výkony boli také zlé, že neraz sa Kostoľanci ocitli na dne tabuľky najnižšej súťaže okresu.

„Jeden nemenovaný fanúšik sa na to nemohol pozerať. Zobral tyčky, vedľa v poli vytrhal kukuricu a nasadil ju v strede ihriska.

Vtedajší tréner za ním utekal a nadával mu. Fanúšik však vyliezol na čerešňu, vytiahol rebrík a bolo po naháňačke,“ spomína na úsmevnú príhodu.

František Maslonka, kronikár TJ Slovan Zemianske Kostoľany. (Autor: Ivan Mriška)

V osemdesiatych rokoch cestovali Kostoľanci na stretnutia autobusom, klasickou linkou. Keď ale nešla do cieľa duelu, nastal problém.

„Do Nedožier-Brezian sa išlo spojom, no ďalšie štyri kilometre do Lazian sme chodili pešo. Keďže bola jeseň, po ceste sa zbierali jablká.

Vždy sme tam potom prehrali, pretože za celý zápas nás na ihrisku nebolo ani raz jedenásť. Vždy niekto tlačil na záchode,“ smial sa.

Kopanec do zadku

Zopárkrát sa stalo, že do neďalekého Kamenca pod Vtáčnikom išli hráči na bicykloch.

„Raz bol náš hráč taký najedovaný, že rozhodcu nakopal do zadku. Komisia si ho preto predvolala a dala mu nezvyčajný trest, tri týždne musel rozhodovať on sám.

Neviem, či to bola náhoda, ale tiež ho niekto nakopal do zadnice. Odvtedy zmenil názor na rozhodcov a už to nerobil. Mal poučenie,“ spomenul ďalšiu vtipnú príhodu.

Jedenástka histórie TJ Slovan Zemianske Kostoľany

Marek Zvalo – Vladimír Duda, Peter Pastucha, Peter Výškrabka, Igor Zvalo, Tomáš Mokoš, Vlastimil Hlohovský, Marián Hancko ml., Vladimír Mokoš, Jozef Gorög, Marek Liptaj 

Najväčšie úspechy zažili Zemianske Kostoľany v Zimnom pohári, kde sa stretávali s okolitými ligovými mužstvami. Bývalú súťaž sa im podarilo aj vyhrať.

„Hrali sme len okres, no dokázali sme poraziť Dolné Vestenice z tretej ligy. Na našom ihrisku bolo toľko blata, že nik na ňom nevedel hrať. My sme z toho ťažili a máme na to pekné spomienky,“ prezradil Maslonka.

Rok 1961 a zápas proti Prievidzi. V pozadí stará tribúna Prievidze. (Autor: archív - FM)

Saláma a hnačka

Muži Zemianskych Kostolian pôsobili najvyššie v piatej lige. Dorastenci raz nazreli do štvrtej.

„V Janovej Lehote bol jeden z hráčov hladný, no nemal nič so sebou. Spoluhráč mu sľúbil, že mu v krčme kúpi štangľu salámy, ale musí ju do Prievidze zjesť celú. Inak bude platiť pokutu.

Chlapec sa snažil, ale kúsok mu zostal. Okrem toho, že prehral stávku, bolelo ho brucho a dostal hnačku,“ prezradil.

Maslonka si spomenul aj na kurióznu červenú kartu, ktorú dostal bývalý hráč za flirt.

„V Sásovej išiel kopať roh. Vedľa stáli dve blondínky a on sa im začal líškať. Keď to rozhodca uvidel, spravil s ním krátky proces,“ dodal.

Za 70 rokov organizovaného futbalu v Zemianskych Kostoľanoch zozbieral mnohé príhody vďaka ľuďom, ktorí už nie sú medzi nami.

Na všetkých preto veľmi rád spomína a futbal je na dôchodku jeho srdcovou záležitosťou.

„Mrzí ma, že dnes nie je taký záujem o šport, ako bol za našich čias. Kedysi ľudia ťažko robili, no na tréningy a zápasy si čas našli. Verím, že sa ten elán a zápal pre hru opäť vráti,“ prianím uzavrel pamätník František Maslonka.

Ivan Mriška
Ivan Mriška sa špecializuje najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse ako regionálny šéfredaktor.

Súvisiace články