Zápas medzi MŠK Rimavská Sobota a TJ Baník Kalinovo v poslednom kole III. ligy Stred gól nepriniesol.
Soboťania vďaka získanému bodu v konečnej tabuľke predbehli rezervu Ružomberka a obsadili 7. miesto. Už pred zápasom bolo jasné, že Kalinovo skončí na desiatej priečke.
Jeseň dohrávali s dorastencami
„Nemali sme k dispozícii niektorých kľúčových hráčov, ale som rád, že mentálna stránka mužstva ide hore. Som rád za bod z Rimavskej Soboty,“ vravel po zápase tréner Kalinova Michal Karásek.
Na jeseň vyhrali v Kalinove Soboťania 2:1. Tentoraz mali územnú prevahu, ale minimum vyložených šancí. V závere zápasu hrozilo aj Kalinovo, no zo skrumáží pred bránou gól nevyťažilo.
„Aj v predchádzajúcich zápasoch vonku sme si vytvorili šance, len sme ich nepremenili. Súper bol možno viac na lopte, ale my sme mali asi väčšie príležitosti,“ skonštatoval Karásek.
Bola to jeho druhá sezóna na lavičke treťoligistu. Vlani ešte v skupine Východ obsadilo Kalinovo 12. miesto.
V práve ukončenej sezóne mu patrila po jeseni jedenásta priečka.
„My nemáme taký široký káder a v lete nám nevyšli transfery cudzincov, nepriniesli ani zďaleka to, čo sme očakávali. Prišli zranenia a jeseň sme dohrávali s dorastencami,“ vysvetľoval Karásek.
Zohrávali sa počas súťaže
Počas zimnej prípravy mal dvadsať cudzincov na skúške. „Našťastie sa nám podarilo vybrať to lepšie. Ale strašne dôležitý faktor bol, že sa dali zdravotne dokopy naši lokálni hráči a oni majú kvalitu,“ zdôraznil tréner.
Káder sa však uzavrel len týždeň pred štartom jarnej časti a tak sa mužstvo zohrávalo prakticky počas súťaže.
Aj preto získalo Kalinovo v prvých ôsmich jarných zápasoch iba sedem bodov a v zvyšných piatich desať.
„Až teraz sa prejavilo, že herný výkon mužstva išiel hore. Už sme bodovali a už aj ja som si to užíval,“ poznamenal.
„Bola to ťažká a poučná sezóna. Bol by som rád, ak by sa toto mužstvo udržalo pokope, lebo kvalita tu je,“ podčiarkol Karásek.
Štyri kluby na jednej úrovni
V III. lige Stred pôsobia štyri mužstvá z juhu regiónu, ktoré sa nachádzajú v 30-kilometrovom okruhu: Rimavská Sobota, Lučenec, Kalinovo a Fiľakovo. Pritom ide o oblasť, kde je ťažké dotiahnuť slovenského hráča. Aj preto sa kluby musia spoliehať aj na cudzincov.
Lučenec si ide svojou cestou a pracuje s množstvom odchovancov, ale ostatné tri mužstvá majú v kádri aj legionárov.
„Teraz sú štyri kluby na jednej úrovni a potom si kradneme navzájom hráčov,“ skonštatoval Karásek.
„Ja by som bol najradšej, keby Rimavská Sobota a Lučenec hrali druhú ligu. Oni by dotiahli kvalitu a nám by ostali lokálni hráči. Bolo by to najlepšie, čo by sa pre nás mohlo stať. Potom by sme asi nemuseli riešiť cudzincov. Lenže kádre sú také našponované, že ak sa dlhodobejšie zrania dvaja-traja hráči, nemáme to ako inak doplniť, iba cudzincami. To je fakt. Pritom nie som zástanca tejto cesty,“ doplnil kouč Kalinova.
Mali len jednu šancu
Pred sezónou mali Rimavskosoboťania vyššie ambície ako siedme miesto. Po jeseni boli na šiestom mieste, a sezónu ukončili na siedmom.
Športový riaditeľ a tréner Jozef Pisár bol po poslednom kole rozladený. „Nechápem, prečo nám to nešlo. Mali sme prakticky len jednu šancu, do ktorej sa dostal Jano Ferleťák. Inak si nikto nevedel nič vymyslieť. Čakám od hráčov oveľa viac,“ poznamenal Pisár.
Aj on sa stretáva s problémom, že do týchto končín je ťažké dotiahnuť hráčov. Tí si často vyberajú nižšie súťaže s porovnateľnými finančnými podmienkami, alebo treťoligové béčka ligistov.
„Mám kradnúť hráčov z okolitých tímov? Ale ešte aj na to by boli potrebné peniaze,“ povzdychol si.
„My nemáme taký rozpočet, ako iné kluby. Máme úzky káder a keď zopár hráčov vypadne pre zranenie, hneď sa to prejaví na výkonoch,“ podčiarkol Pisár.
Oceňovali reprezentantov
Kým výsledky áčka najmä v jarnej časti zaostali za očakávaniami, mládež prinášala Rimavskosoboťanom viac radosti.
V aktuálnej sezóne sa z družstva U15, ktoré vedie tréner Jozef Danko, dostala do reprezentácie pätica hráčov.
Andrej Markotán, Karol Mészáros, Richard Rendek, Marko Brath a Marko Bakša dostali pred zápasom áčka pamätné dresy z rúk konateľa klubu Ondreja Václavíka.
