ŠTOKHOLM. Je to ako posledné turné rockovej hviezdy. Kam príde, spôsobuje ošiaľ. Ľudia ho chcú vidieť, chcú sa s ním odfotiť a on to ochotne rád urobí, lebo vie, že podobných príležitostí už nebude veľa.
Sidney Crosby plní na MS v hokeji 2025 rolu ambasádora. Nielen kanadského tímu, ale hokeja celkovo.
Môžeme napísať, a nebudeme preháňať, že do Švédska pricestoval jeden z najlepších hokejistov histórie. Jeho zoznam ocenení je dlhý a snáď neexistuje trofej, ktorú by Crosby nevyhral.
Už po príchode do Štokholmu pútal pozornosť. Prvý tréning Kanady sledovalo množstvo ľudí - desiatky novinárov, ktorí ochotne čakali na to, aby sa mohli 37-ročnej legendy opýtať aspoň jednu otázku, ale aj zopár slovenských hokejistov. Tí nastúpia na zápas proti Kanade v sobotu od 20:20.
Kanada na šampionáte vyhrala všetky doterajšie zápasy - proti Slovinsku (4:0), Lotyšsku (7:1), Francúzsku (5:0) a Rakúsku (5:1). Kapitán tímu zaznamenal päť bodov za dva góly a tri asistencie.
Crosby sa viackrát pristavil v mixzóne, ochotne a dlho odpovedal na najrôznejšie otázky.
Keď sa ho novinári opýtali, prečo hrá na šampionáte vo Švédsku, odpovedal bez okolkov: „Jednoducho milujem hokej. A kedykoľvek mám šancu reprezentovať Kanadu, je to výnimočné.”
VIDEO: 29. epizóda podcastu Hokejový BOSS
Z juniorskej hviezdy až na vrchol
Sidney Crosby sa narodil v mestečku Cole Harbour, v provincii Nové Škótsko. Ak sa o Kanade hovorí ako o „kolíske hokeja”, Crosby sa v nej naozaj narodil.
Od detstva bol považovaný za hokejový zázrak, korčuľovať vedel už ako trojročný. Jeho talent bol evidentný. V dvanástich rokoch strelil v jednej sezóne viac ako 200 gólov. Netrvalo dlho a stal sa centrom pozornosti hokejového sveta.
V juniorskom veku hral za tím Rimouski Océanic v QMJHL, kde dominoval takmer v každom zápase. Za dve sezóny v súťaži nazbieral 303 bodov. S kanadskou dvadsiatkou získal zlato ešte pred draftom do NHL a mnohí ho označovali za nástupcu Waynea Gretzkého.
V Kanade mal neohrozený status hviezdy skôr, ako vstúpil do najlepšej ligy sveta. Jeho meno sa stalo súčasťou popkultúry a najcennejším artiklom zábavného priemyslu.
Už keď mal 16 rokov, podpísal svoju prvú sponzorskú zmluvu s výrobcom nápojov Gatorade. Zarobil dvakrát toľko, čo spoločnosť Pepsi platila etablovaným hráčom NHL Josému Théodorovi a Toddovi Bertuzzimu dokopy
Keď po ňom siahol v roku 2005 klub Pittsburgh Penguins, mnohí vedeli, že to bude jackpot.
Onedlho sa stal tvárou celej ligy, na ľade bol áčkovou hviezdou. Nielen pre svoje hokejové danosti, ale aj líderské schopnosti. „Céčko” na dres mu v Pittsburghu prišili už v roku 2007.
O rok na to zdvihol nad hlavu svoj prvý z troch Stanleyho pohárov. Ďalšie dva získal v rokoch 2016 a 2017.
To už mal za sebou aj náročné chvíle. Crosby v roku 2011 takmer prišiel o kariéru kvôli otrasu mozgu, ktorý ho nakoniec stál viac ako 100 zápasov. Počas tohto obdobia skúmal tento typ zranenia a hovoril s lekármi pri toľkých príležitostiach, že sa v podstate stal odborníkom na túto tému.
Jeho skúsenosť zmenila spôsob, akým sa NHL a hokej všeobecne pozerá na tieto zranenia. Vzrástla osveta, zlepšila sa diagnostika a zaviedli sa prísnejšie pravidlá.
K tímovým oceneniam pridal za 21 rokov v NHL množstvo individuálnych trofejí – dvakrát bol najproduktívnejším hráčom a dvakrát najlepším strelcom súťaže, rovnako dvakrát ho zvolili za najužitočnejšieho hráča základnej časti a play-off.
Získal aj Ted Lindsay Award ako najlepší hokejista podľa hlasovania hráčov či Mark Messier Leadership Award za vodcovské kvality.
V drese Penguins odohral 1352 zápasov so ziskom 1687 (652+1065) bodov. Je deviatym najproduktívnejším hráčom všetkých čias.
Sidney Crosby v drese Pittsburghu Penguins. (Autor: TASR/AP)
Tridsaťsedemročný útočník hrá na svojich tretích majstrovstvách sveta, jedny vyhral (2015).
Na ZOH 2010 vo Vancouveri rozhodol „zlatým gólom” o prvenstve pre Kanadu vo finále proti USA. Zlato na olympiáde vyhral aj v Soči 2014. Je aj členom Triple Gold Clubu, kam patria hokejisti so zlatou medailou zo ZOH, s titulom majstra sveta a so Stanleyho pohárom.
Vo februári s výberom Kanady vyhral turnaj 4 Nations Face-Off a nevylúčil, že bude štartovať aj na ZOH 2026 v Miláne.
„Mám to niekde vzadu v hlave. Je to obrovská príležitosť. Dlho sme nemohli hrať na olympiáde, takže to bude niečo výnimočné,” hovoril po jednom zo zápasov v Štokholme.
Keď sa ho novinári opýtali, kde berie motiváciu a čo ho poháňa dopredu aj vo vyššom športovom veku, zopakoval, že miluje hokej. „To je ten hlavný dôvod.”
O Crosbym vieme, že je zdvorilý mimo ľadu, ale dokáže na ňom byť aj zlomyseľný. Jeho hra sa častokrát pohybuje na tenkej hranici medzi genialitou a zákernosťou. Vie byť lídrom, elegánom aj prefíkancom – všetko v jednom striedaní.
Viacerí súperi priznali, že Crosby ich dokázal úplne rozladiť svojimi komentármi alebo náhodnými zásahmi a „sekerami”, ktoré ostali prehliadnuté aj rozhodcami.
Ako najväčšej hviezde sa mu podobné prehrešky veľakrát odpúšťali. A to z neho robí nepríjemného, ale mimoriadne efektívneho hráča.
Žiadna superhviezda
Po viac ako dvadsiatich rokoch v centre pozornosti verejnosť stále vie o jeho identite mimo klziska veľmi málo. Vieme, že je posadnutý hokejom.
Vieme, že je hlboko spätý so svojím rodným mestom a so svojou rodinou. Vieme, že rád rybárči, študuje históriu druhej svetovej vojny a je fanúšikom bejzbalového tímu Toronto Blue Jays.
Zatiaľ čo iné športové superhviezdy vedú prehnane bohatý a prepychový život, Crosby je úplný opak.
Sidney Crosby počas tréningu na MS v hokeji 2025. (Autor: TASR)
Napriek tomu, že dlhodobo patrí medzi najlepšie platených hokejistov sveta a jeho majetok sa odhaduje medzi 75 až 100 miliónmi amerických dolárov, žije skromne. Od začiatku kariéry si strážil aj sponzorov a vyhýbal sa okázalým spoluprácam.
Nemá sociálne siete a o jeho súkromí sa vie veľmi málo. S verejnosťou sa nedelí ani o svoje politické presvedčenia alebo postoje k spoločenským otázkam.
V roku 2009 založil Sidney Crosby Foundation, ktorá podporuje charitatívne organizácie zamerané na deti.
Crosby je anti-celebrita, ktorú nikdy nespoznáme tak, ako poznáme väčšinu ostatných superhviezd.
Keď sa opýtate na neho bývalých či súčasných spoluhráčov, každý ho opíše ako „chlapca od vedľa”, ktorý ochotne hodí na zem hokejku, keď sa rozdeľujú tímy na ulici pred domom.
