Peter Hámor: S Everestom je to ako s Gerlachom

Peter Hámor vlani zavŕšil „korunu Himalájí“, keď zliezol aj poslednú zo 14 osemtisícoviek.

Momentálne je už na ceste do Himalájí.

„Je to šport bez divákov. Je fajn, keď vidím, že napriek tomu mám ľudí, ktorí mi fandia. Je to veľmi príjemné,“ tešil sa z úspechu v ankete.

S úsmevom komentoval aj zdolanie „koruny Himalájí“:

„Leziem veľmi dlho. Tým pádom som už na mnohých vrcholoch stál. To, že som stál na štrnástich je skôr vedľajší produkt. Nikdy to nebolo mojím hlavným cieľom. Lebo čo potom, ak zdoláte cieľ a máte prázdne ruky. Ja ich nemám a chcem liezť ďalej. A to, že sa mi podarilo vystúpiť na všetkých štrnásť osemtisícoviek je príjemná zhoda okolností a asi budem musieť točiť druhé kolečko.“

Túto otázku už položil moderátor Slavo Jurko karatistke, ale vám sa hodí viac. Je horolezectvo najťažší šport?

„Nemyslím si, ale môže byť. Horolezci sú športovci ako iní, a keď niekto chce robiť akýkoľvek šport naplno, tak je ťažký. Keď tomu obetuje všetko a drie ako otrok, aby bol najlepší, tak ten jeho šport je v jeho ponímaní najťažší. Horolezectvo je športom, hoci tie športoviská sú divné a iné než pri iných športoch, ale ako aktivita je to šport ako každý iný. Vyžaduje si veľa.

Spomínali ste, že hory sú lepšie ako ľudia. Viete, čo od nich môžete čakať, hoci máte pred nimi rešpekt. Ako je to s horolezeckou komunitou? Na jednej strane musíte byť úžasne súdržní a veriť si, na druhej strane sú rôzne názory vo vašej komunite. Prevládajú tie rozdiely či súdržnosť?

„Horolezectvo, aspoň to výškové, v ktorom sa hýbem, je také, že sme odlišní, ale v rámci tej komunity pri výškovom lezení nie je rivalita v podstate žiadna. Aspoň ju nevnímam, lebo je tam skôr snaha si navzájom pomôcť. Keď niekto potrebuje moje informácie na to, aby vyšiel na vrchol, zostúpil dole a prežil to, tak mu ich samozrejme dám.“