Experti hodnotia účinkovanie Slovana Bratislava v Lige majstrov.
Slovan Bratislava má za sebou svoje historicky prvé účinkovanie v hlavnej fáze Ligy majstrov.
Zverenci Vladimíra Weissa nezískali v ôsmich zápasoch žiadny bod, ale vo viacerých zápasoch zanechali dobrý dojem.
Sportnet oslovil štyroch expertov, aby zhodnotili účinkovanie belasých v najprestížnejšej európskej súťaži.
V prvom rade treba Slovanu zagratulovať. Je skvelé, že po dlhom čase sa znovu dostal slovenský tím do Ligy majstrov. Už to je senzačný výsledok.
Na druhej strane, slovenský klubový futbal ešte nie je na úrovni Ligy majstrov, a tak každý zápas bol náročný. Slovan v domácej lige jednoznačne dominuje a udáva tempo, kým v Lige majstrov sa väčšinou sústredil na obranu a bránku súpera ohrozoval z protiútokov.
Žiaľ, to je realita slovenského futbalu, na Ligu majstrov ešte nie sme pripravení.
Už dva-tri roky sa v súvislosti so Slovanom hovorí o omladení kádra, avšak je možné, že bez skúsených hráčov by sa nepodarilo prebojovať do ligovej fázy Ligy majstrov. Podľa mňa treba nájsť správny mix a najmä priniesť kvalitu.
V kádri je veľa hráčov, mnohí z nich dostali solídnu minutáž v domácej súťaži, no tréner Weiss sa často sťažoval, že nie sú pripravení na to, aby v Lige majstrov zastúpili futbalistov, ktorí pravidelne hrávajú.
V kádri Slovana by malo byť 18-20 veľmi dobrých a po úspechu hladných hráčov.
V domácej lige Slovan momentálne nemá konkurenta. Samozrejme, vo vzájomnom zápase všetci chcú zdolať Slovan, ale žiadne iné mužstvo nedokáže hrať na takej úrovni počas celej sezóny. Aj preto Slovan v lige dominuje.
Ak však chce uspieť aj v Európe, široký káder s kvalitnými hráčmi je nevyhnutnosť. Nemôže to celé potiahnuť dvanásť hráčov.
Belasí sa stretli v Lige majstrov s veľmi silnými súpermi. V prvých dvoch zápasoch bolo z nich ešte cítiť trému, ale postupne sa mužstvo zlepšilo, lepšie bránilo, malo viac sebavedomia, dokázalo odohrať vyrovnanejšie zápasy.
Čo sa týka individualít, treba vyzdvihnúť brankára Dominika Takáča a Tigrana Barseghjana. Videli sme aj v zápase s Bayernom, že ak hrá s chuťou, dokáže byť veľmi nebezpečný.
Útočníci David Strelec a Nino Marcelli to mali veľmi náročné, boli sami na štyroch-piatich obrancov.
Veľmi chýbal Juraj Kucka. Kým bol zdravý, držal celé mužstvo pokope.
Situácia okolo mladého Vlada Weissa bola trochu nešťastná. Ak sa už niekto rozhodne, že skončí, tak nech skončí, ale samozrejme, niet pochýb, že Vlado je kvalitatívne inde ako ostatní hráči, z hľadiska práce s loptou i myslenia na ihrisku.
Je to kreatívny hráč, ktorý tiež veľmi chýbal, keďže prakticky po druhom zápase s Manchestrom City skončil.
Myslím si, že to prekvapilo ostatných hráčov, museli prebrať zodpovednosť, už sa nedalo čakať na to, čo vymyslí Vlado.
Slovan aj v domácej lige vychádza zo zodpovednej obrany a má šikovných hráčov, ktorí sa dokážu presadiť z protiútokov. Ale naša najvyššia súťaž nevie pripraviť Slovan na to, aby aj v Lige majstrov dokázal podržať loptu.
Výkon mužstva sa mi najviac pozdával v stretnutí s AC Miláno. Veľa závisí aj od toho, akým štýlom hrá súper. Videli sme, že dva nemecké tímy fyzicky aj rýchlostne sú na inej úrovni, navyše Slovan nemá skúsenosť s januárovými súťažnými zápasmi.
Stuttgart už mal za sebou tri zápasy v Bundeslige a Bayern dokonca štyri, keď sa stretli so Slovanom, kým belasí odohrali iba dve prípravné stretnutia.
Proti španielskym tímom je veľmi ťažké hrať, lebo vedia podržať loptu, súper musí veľa behať bez lopty. Slovanu teda asi najviac sedel ten taliansky štýl.
Na zápase s Manchestrom City som bol osobne, zažil som na štadióne futbalový ošiaľ. Atmosféra bola parádna na každom domácom zápase Slovana a do Mníchova tiež vycestovalo päťtisíc ľudí. Fanúšikom teda patrí veľká pochvala. Vedeli, že to budú náročné zápasy a že možno neuvidia víťazstvo, napriek tomu vytrvali a fandili celých deväťdesiat minút. Bolo by výborné, ak by v rovnakom počte chodili aj na slovenskú ligu.
Hovorí sa: dúfajme v najlepšie, počítajme s najhorším. Na účinkovanie belasých v Lige majstrov môžeme mať rôzne názory.
V jednom sa však určite zhodneme – táto edícia Ligy majstrov sa ešte neskončila a už sme ako fanúšikovia futbalu namaškrtení na ďalšiu sezónu. Znova by sme v najprestížnejšej súťaži chceli vidieť slovenského zástupcu a zopakovať si zážitky.
Idú z toho zimomriavky, ak hrá NAŠE mužstvo a držíme mu prsty bez ohľadu na klubizmus.
Európske tímy, ktoré máme cez víkend pred televíznou obrazovkou ako dezert, sme mali možnosť sledovať v priamej konfrontácii s našim majstrom. A hoci výsledkovo Slovan neuspel, zanechal solídny dojem.
Suma sumárum: prevládala u mňa teda hrdosť a fandenie. Žiadne rozčarovanie či posielanie slovanistov v hierarchii európskych pohárov o level nižšie k menej kvalitným európskym gigantom.
Ak by som si mal vybrať, v ktorom zápase sa mi belasí páčili najviac, do pozornosti sa núka ten posledný, na Bayerne. Napriek prehre, no vzhľadom na kvality oboch kádrov, Slovan hernou disciplínou i individuálnymi výkonmi v Alilanz Arene obstál.
V každom z predchádzajúcich duelov bol Slovan v hlbokom bloku a iba občas vystrčil rožky. A práve to boli tie ofenzívne momenty, keď mi srdiečko poskočilo a tešil som sa z pekných akcií smerom dopredu.
V podstate bol Slovan pod tlakom v každom zápase, ale umelecký dojem bol asi najlepší doma s AC Milan a v Madride proti Atléticu.
Naopak, doma proti Manchester City mohol byť dojem z herného prejavu lepší. Jasné, že hrať odvážne proti Guardiolovcom je príliš trúfalé, ale Strelec mohol zostať aj v najväčšom tlaku na hrote, aby odkopy našli v stredovom kruhu aspoň jedného nášho hráča pripraveného ísť do súboja so súperovými stopérmi.
Tým, že David s ostatnými bránil tesne pred pokutovým umením, sa hralo iba na jednu bránku. Na vyvezenie lopty hráči nemali sily.
Celkovo sa z hráčov najviac zviditeľnil brankár Dominik Takáč. Hádam nemusím vysvetľovať, prečo.
Slovan by potreboval okysličenie kádra, aby sa pravidelne kvalifikoval do Ligy majstrov a tam dokázal aj bodovať. Plus mu chýba v každej formácii ešte jeden „Takáč“, teda na naše pomery nadpriemerný hráč. Napríklad škoda, že sa z Japonska nevrátil Čavrič.
VIDEO: Zostrih zápasu Bayern Mníchov - Slovan Bratislava
Čo sa týka nového formátu súťaže, som konzervatívny typ, takže som sa chytal za hlavu, čo za zápasový labyrint to UEFA vymyslela.
Lebo mám zlý pocit napríklad z Ligy národov. To je pre mňa absolútne neprehľadná španielska dedina.
A teraz vidím, že čo sa klubov týka, má tento nový revolučný hrací poriadok niečo do seba.
Z celého účinkovania Slovana v Lige majstrov najviac vo mne rezonuje záverečný hvizd po zápase s Midtjyllandom, znamenajúci historický postup.
A ešte dve z mnohých vecí ma potešili: účinkovaním v hlavnej fáze Ligy majstrov zarobil Slovan ostatným slovenským ligistom po 500 000 eur z Fondu solidarity, čo nie je zanedbateľný peniaz.
Ocenil som aj možnosť, že sa s mužstvom dospelých automaticky do skupiny kvalifikovala aj belasá U19, ktorá sa prezentovala vo veľmi dobrom svetle. Hádam dostanú čoskoro šancu aj v áčku.
To, že Slovan nezískal ani bod, je skôr realita ako sklamanie. Slovenský futbal je proste stále na nižšej úrovni ako svetový futbal. Slovan na Slovensku z ekonomickej stránky vyniká, no v Európe je to stále malé zrnko v piesku.
Najviac sa mi páčil zápas s AC Miláno, v ktorom podali hráči skvelý výkon a bojovali. Do záveru pomýšľal Slovan na bod, čo je proti takému mužstvu ako AC Miláno chvályhodné. Bol to dobrý zápas, chýbal mu už len bod.
Belasým nevyšiel prvý zápas so Celticom, v ktorom dostali školenie z Ligy majstrov.
Bola to vysoká prehra, no dôležité je, že sa z nej Slovan poučil. A ďalej to boli diametrálne odlišné výkony.
Áno, fanúšikovia možno čakali nejaké body, úroveň európskych mužstiev je však veľmi vysoká. Slovan si ale hanbu určite neurobil.
Dobre sa zviditeľnil brankár Dominik Takáč, o ktorého prejavili záujem iné kluby. V mužstve, ktoré sa predovšetkým bráni, je jednoduchšie predať brankára ako útočníka.
Osobne sa mi však páčili aj David Strelec a Nino Marcelli. Nino je mladý, vidno jeho dravosť a sebavedomie, zoberie si loptu a ide. Páči sa mi aj jeho priamočiarosť, je vidno, že hrá s čistou hlavou.
A samozrejme nemôžeme zabudnúť na Tigrana Barseghjana, ktorý hrá vo veľmi dobrej forme.
Ak sa chce Slovan dostať znovu do Ligy majstrov, musí poskladať konkurencieschopné mužstvo a veľa záleží aj na žrebe, koho dostane.
Dôležité je, aby udržal kvalitných hráčov a v lete sa musí posilniť. Aby bolo mužstvo vyvážené, aby tam bola skúsenosť aj mladícka dravosť.
V Slovane vedia, že to tak musí byť. Aj preto prišiel do tímu mladý Artur Gajdoš, čo je dobrá cesta.
Nový formát bol pre Slovan trochu nevýhoda. Ak by hral druhýkrát s tým istým súperom, vedel by sa na neho lepšie pripraviť. Áno, existujú videoanalytici, ale na ihrisku je to iné.
Z diváckeho aj hráčskeho hľadiska to bolo samozrejme atraktívne, hrať proti toľkým top klubom v Európe. Ak by som bol teraz v kádri Slovana a mal možnosť hrať osem zápasov proti rôznym klubom, bol by som rád. My sme v Schalke také šťastie nemali.
Ak by sa však hralo podľa starého formátu, verím, že Slovan by nejaký bod uhral.
V pamäti mi utkvel gól Nina Marcelliho proti AC Miláno. Pamätných momentov bolo viac, aj stredajší gól Marka Toliča proti Bayernu bol skvelý. Ninov však padol na domácom trávniku a viac mi utkvel, pretože Nino je nová krv.
Je pozitívne, že belasí dokázali skórovať v šiestich zápasoch. Aj proti Bayernu sa Slovan dostával do šancí, tutovku mal Tigran Barseghjan. Dôležité je, že Slovan dokázal svoje šance aj využiť.
V Lige majstrov je to tak, že kluby potrestajú každú chybu, zaváhanie, čo sa v našej lige nedeje.
Slovan v Lige majstrov ukázal, že vie hrať futbal. Súperi boli kvalitatívne inde, ale bojovnosť a snaha sa hráčom nedá uprieť. Slovan ale určite neodchádza s hanbou a s debaklom, aký sa zrodil v zápase Bayern – Dinamo Záhreb (9:2).
Keď Slovanu vyžrebovali súperov, pozeral som si, s kým by mohol bodovať. Veril som, že by mohol uhrať tri až päť bodov, no po prvom zápase na Celticu som vytriezvel.
Premostil by som preto a povedal, že sa ukázala realita. V žiadnom prípade sa nejedná o sklamanie, pretože slovenský klub sa s takýmito gigantmi nemôže porovnávať.
Slovan sa od zápasu k zápasu zlepšoval. Najskôr to boli len určité úseky hry, ktoré nejakým spôsobom potešili fanúšika a trénera. Postupne to však prechádzalo do dobrého polčasu a hlavne posledný zápas s Bayernom Mníchov vyzeral z pohľadu zápasu najlepšie.
Veľmi dobrý zápas, z pohľadu systémového a herného, bol ešte proti Girone a úseky proti AC Miláno.
Nemyslím si, že by niečo Slovan pokazil. V prvom zápase prišla realita a ukázali sa momenty, ktoré v našej lige nie sú potrestané, no na tejto úrovni ich súper využije.
Tempo zápasov bolo vysoké, bol to šprint, šprint a pokračovalo to šprintom, na čo si Slovan musel zvykať. Vďaka partii okolo Romana Švantnera je Slovan vynikajúco kondične pripravený, ale toto je Liga majstrov.
Veľkým sklamaním bol pre mňa prvý polčas so Stuttgartom. Zostal som z neho tak rozladený, že som išiel radšej spať. A druhý som ani nevidel.
Dnes potrebujú hráči, keď sa chcú dostať do kvalitnej ligy, nielen fyzionomické parametre, ale aj čísla, a teda štarty, góly či prihrávky.
Netrúfnem si povedať, či by niekto mohol prestúpiť, to je skôr otázka na skautov. Mňa osobne žiadny hráč na tejto úrovni nesklamal.
Veľa sa hovorí o Davidovi Strelcovi, Ninovi Marcellim a výborné hrá aj Tigran Barseghjan. I keď ten má už svoj vek.
Páčili sa mi i výkony brankára Dominika Takáča, no ako hovorím, sú to otázky na skautské oddelenie.
Slovanu dnes jednoznačne chýba kvalitnejšia liga. Pokiaľ nespravíme ligu kvalitnejšou, naše kluby budú končiť v predkolách.
Slovan spravil v tejto sezóne spanilú jazdu, všetko do seba zapadlo a podarilo sa. Na tom sa však nedá stavať.
Keď našu ligu porovnám s českou, výrazne zaostávame.
Áno, ani Sparta nespravila v Lige majstrov dieru do sveta, ale získala štyri body. A potom tu sú Slavia, ktorá si to predstavovala inak, ale je tu ešte Plzeň, ktorej sa darí.
Je to na polemiku, či by Slovan získal viac v pôvodnom modeli. Mrzieť ho môže, že neprivítal kluby ako Celtic či Girona. Tieto kluby nechodia na Slovensko hrať ani prípravné zápasy.
V domácom prostredí mal Slovan veľkú podporu divákov, ktorí hráčov hnali dopredu. Na emočnej vlne sa dá veľa získať, škoda len, že neuhral Slovan aspoň nejaký bod.
Najpamätnejší je pre mňa zápas s Bayernom, na ktorý prišlo do Mníchova päťtisíc divákov. Evokuje to vo mne deväťdesiate roky, keď ľudia cestovali krížom po Slovensku a Európe za svojimi tímami.
Slovan treba pochváliť, že vrátil fanúšikov na štadióny, nielen na Tehelné pole, ale išli s ním aj von. Pre ľudí to boli veľké zážitky, viem to povedať z vlastnej skúsenosti.
Slovan to nemá postavené na jednom hráčovi, viacerí sú schopní dať gól. Som však prekvapený, že pod Slovanom je mužstvo, ktoré dalo menej gólov.
Je ťažké sa porovnávať s gigantmi ako Manchester City či Bayern Mníchov. Ťažko očakávať, že proti takýmto klubom strelíte v zápase dva góly. Slovanu sa to však skoro podarilo.
Škoda, že mužstvu trvalo niekoľko zápasov, kým sa aklimatizoval a nabral skúsenosti. Keby súťaž pokračovala, nejaké body by isto uhral.
