Skuhravý: Podbrezová je geniálne miesto, hráči sa tu môžu venovať len futbalu

Lídrom II. ligy je po jesennej časti FK Železiarne Podbrezová. V 17 zápasoch nazbieral tím 40 bodov a má na konte najviac víťazstiev. Jesennú časť pre Sportnet zhodnotil tréner ROMAN SKUHRAVÝ.

Podbrezová je po jesennej časti na prvom mieste druhej ligy, máte teda dôvod k spokojnosti. Ako by ste zhodnotili účinkovanie svojho tímu?

Vedeli sme, akým spôsobom sa chceme prezentovať a všetky kroky smerovali k tomu, aby sme si ten štýl osvojili. Malo nás to doviesť k tímovému športovému úspechu i rozvoju jednotlivých hráčov. Viem však, aký náročný je tento spôsob hry.

To, že sme prví, ani tak neriešim. Chcel som, aby sme po jeseni boli v hre o postup a na jar budeme mať čas na ďalšie zlepšovanie. Hráči spravili obrovský kus práce. Boli tam výsledkové výkyvy, ale tie súviseli so systémom a zmenou práce a postupom času sa to zlepšovalo.

Môžete konkretizovať, čo všetko tá zmena obsahovala?

Chceme byť dominantní a učíme hráčov reagovať na danú situáciu určitým spôsobom hry. V tréningovom procese sa na 90-95% sústredíme na zlepšovanie výstavby hry, rozohrávky, prechod stredného pásma a dohrávania hlbokého postavenia súpera.

S tým je spojené množstvo informácií, rozbory pre hráčov, skupinové i individuálne tréningy. Je to aj časovo náročné.

Z tohto pohľadu je Podbrezová geniálne miesto, tu sa hráči môžu sústrediť naozaj na futbal, lebo tu nie je veľmi čo robiť.

Najväčšou výzvou je dostať do hráčov hernú odvahu, aby vo všetkých fázach hry riešili situácie konštruktívne. Niekedy to prinesie to, že spravíme chybu a súper nás potrestá z brejku, ale je to spojené s tým, že na tento spôsob hry potrebujete čas.

Ešte zďaleka nie sme na konci, ale zvládli sme to v zaujímavom časovom horizonte.

Venujeme sa aj číslam, aby sme videli, ako sme sa posunuli, akým spôsobom sme nebezpeční a tie dáta ukazujú, že sme spravili od leta veľký pokrok.

V akých oblastiach ukazujú čísla zlepšenie?

Vo všetkých aspektoch, ktoré ma zaujímajú. Držanie lopty ma ani tak nezaujíma, ani to nie je podstatné, že vo všetkých zápasoch máme jasnú prevahu v počte prihrávok.

Oveľa podstatnejšie sú čísla týkajúce sa ofenzívy a defenzívy. Najväčší posun sme zaznamenali v počte vypracovaných streleckých pozícií a získaných štandardných situácií. Na druhej strane sa značne zmenšil počet šancí súpera.

Ide to ruka v ruke s tým, že sa po piatom-šiestom kole sa nám začala defenzíva diametrálne zlepšovať a bolo to jednoznačne vyšším postavením hry. Získavali sme lopty už na polovici súpera.

Dĺžka prihrávky, či na koľko prihrávok sa dostávame do finálnej fázy – to sú veci, kde tie čísla šli fakt rýchlo hore. Ustálilo sa to na číslach, keď z tých pravdepodobných šancí by sme mali začať dávať ešte viac gólov, než doteraz.

Verím, že zimnou prípravou sa nám to znovu posunie.

Podbrezová prehrala tri zápasy, z toho dva ešte v úvode sezóny: hneď v prvom kole v Humennom a v štvrtom kole doma so Skalicou. Vyplývali tie prehry z toho, že hráči ešte neboli zžitý s novým systémom?

V Humennom to bolo mix všetkého: obrovská túžba nováčika, my sme nepremenili dve veľké príležitosti a zaslúžene sme prehrali. Bola to ideálna facka.

Na začiatku ešte systém nebol ustálený, hľadali sme zostavu i súčinnosť medzi jednotlivými časťami. Prehrali sme s tímami, ktoré sú tiež hore v tabuľke. Táto súťaž má jednoznačne kvalitu.

Pred posledným jesenným zápasom s Humenným som vravel, že ma zaujíma, kam sme sa v porovnaní s tým istým súperom posunuli za tri a pol mesiaca. Rozdiel bol enormný, vyhrali sme 3:0 a to ma teší.

Chcem, aby sme hru ovládali, aby výsledok nebola náhoda, ale aby sme mali zápas pevne v rukách s akýmkoľvek súperom. To je však dlhodobý proces.

Podbrezová je na čele jesennej tabuľky o skóre pred Banskou Bystricou. Oba tímy nazbierali 40 bodov, vy ste však Duklu dvakrát zdolali – raz v lige vonku 3:2 a v pohári doma 2:1. Ako ste videli tieto zápasy s najväčším konkurentom v boji o postup?

Majstrovské stretnutie s Banskou Bystricou v treťom kole bolo pre nás veľmi dôležité. Keby sme ho nezvládli výsledkovo, asi by trvalo trošku dlhšie, kým by sme presvedčili hráčov o našom systéme. Bol to vyrovnaný zápas a Podbrezová už s Banskou Bystricou niekoľko rokov nevyhrala.

Efekt výhry bol pre mladých hráčov velikánskym impulzom, naopak, pre Banskú Bystricu bol to spúšťač fantastickej série, lebo odvtedy neprehrala.

V pohári sme sa chceli dostať na ligového súpera, aby sme videli ako sme na tom v konfrontácii so špičkovým ligovým tímom. Je to dôležité ohľadom analýzy, čo funguje, čo nefunguje, na čom treba pracovať. Bola to obrovská motivácia.

Podarilo sa nám postúpiť cez Banskú Bystricu, a to, že sme ich dvakrát zdolali, je povzbudivé, ale nič to neznamená pre stretnutie, ktoré nás čaká v prvom jarnom kole. Stretne sa prvý s druhým, a obidvaja majú rovnaký počet bodov – to je fantastická motivácia.

V pohári vás napokon vyradil Spartak Trnava, ale iba po jedenástkovom rozstrele a ten zápas ste favoritovi veľmi znepríjemnili. Spĺňa už Podbrezová fortunaligové kritériá?

Samozrejme, pre takéto súboje sa chceme dostať do ligy. Týždeň čo týždeň hráte s takýmito súpermi, tempo hry je vyššie, súper vám potrestá každú chybu.

Analyzoval som ten zápas najmä z toho hľadiska, čoho sa vyvarovať, aby sme dokázali uhrať začiatok zápasu bezpečne. Za stavu 0:2 z nás padlo napätie a prezentovali sme sa skvelým výkonom.

Ten zápas mal všetko, ako tréner som ani nechcel, aby sa ten zápas skončil, lebo bol pre všetkých zainteresovaných, fanúšikov, hráčov i trénerov veľmi zaujímavý. To, že to výsledkovo nedopadlo dobre, by nám malo len pomôcť. Je to motor do ďalšej práce.

Ktorý bol podľa vás najvydarenejší zápas jesene?

Bolo viac zápasov, ktoré nám herne vyšli a boli aj také, ktoré boli v danom momente veľmi dôležité. Napríklad stretnutie v Banskej Bystrici, alebo domáci zápas so Šamorínom, keď nám chýbali hráči z reprezentácie. Dôležité bolo aj víťazstvo na umelej tráve Petržalky.

Boli to zlomové zápasy, keď mužstvo cítilo, že musí vyhrať. Som rád, že chlapci ukázali aj mentálnu odolnosť, teší ma, že aj v tomto aspekte sa zlepšujeme.

Zažili ste v jesennej časti zápas, keď ste boli vyslovene nespokojný?

Nevyšiel nám zápas s Dubnicou a prvý zápas s Humenným. Z rôznych dôvodov sme neboli na tom dobre ani pohybovo ani herne. Ale aj také veci patria k športu.

Jeden z týchto zápasov sme prehrali, ale o to viac ma teší, že sme v 90. minúte sme dokázali zvládnuť stretnutie s Dubnicou.

Výkony neboli dobré, ale takýto zápas vás naučí oveľa viac, než ten, ktorý zvládnete 5:0.

Ako vnímate úroveň slovenskej druhej ligy, aj v porovnaní s českou, kde ste trénovali Opavu či Duklu Praha?

Po tom, čo som skautoval vlaňajšiu Podbrezovú a tým aj súperov, musím skonštatovať, že súťaž spravila obrovský progres. Nepamätám si, že by v nejakej lige po 17 kolách bolo v hre o postup šesť tímov a delilo by ich iba osem bodov. Súťaž je veľmi vyrovnaná.

Česká druhá liga je trošku viac silovejšia, na Slovensku sú však v každom tíme dvaja-traja hráči, ktorí by mohli hrať aj vyššiu súťaž. Sú to nosní hráči, v kanadskom bodovaní sú vysoko – či už je to Róbert Polievka alebo Erik Pačinda. V českej druhej lige to tak nie je.

Musím povedať, že táto súťaž sa mi páči, je veľmi zaujímavá a náročná.

Ako sa vám osobne žije v Podbrezovej?

Veľmi mi to zjednodušili ľudia, kvôli ktorým som sem prišiel: vedenie klubu a hráči. Vízia futbalu je tu nalajnovaná, plus k tomu nádherné prostredie Nízkych Tatier…

Som tam sám, bez rodiny a mám v hlave len futbal. Som v práci od rána do večera, domov sa dostávam raz za tri týždne. Môžem takto fungovať len vďaka tomu, že mám skvelú ženu, ktorá sa dokáže postarať sama o deti.

Zatiaľ tá voľba, že som prišiel do Podbrezovej, sa mi javí ako veľmi dobrá a som veľmi spokojný.

Po vašom príchode ste v rozhovore pre miestnu televíziu porozprávali úsmevnú príhodu, keď ste hráčom vysvetľovali princíp ofenzívy a zistili ste, že nechápali slovo trychtýř, teda lievik. Mali ste aj nejaké ďalšie nedorozumenia?

Nie, to bol jediný prípad. Ale vtedy som naozaj nevedel, čo je lievik, a chlapci nevedeli, čo je trychtýř.

V mojom realizačnom tíme je aj Robo Jež, s ktorým sme spolu hrali v Plzni a od tohto momentu som ho upozornil: „Hele, keď uvidíš, že tí hráči mi nerozumejú, musíš do mňa kopnúť!“

Snažím sa už trošku používať aj nejaké výrazy v slovenčine, ale Marek Bartoš mi stále vraví: „Tréner, vnímam, že sa snažíte, ale to zmäkčovanie vám ešte nejde.“

V tom istom rozhovore ste sa vyjadrili, že sa považujete za demokratického diktátora. Čo to presne znamená, aký ste teda tréner?

Pre mňa je najdôležitejšie, aby sa hráči so mnou rozprávali. Podľa mojich skúseností je to zložité, lebo hráči neradi zdieľajú svoje pocity.

Ja futbal nehrám, ja ho nejako vidím a najdôležitejšie je, aby sa moje myšlienky stretli s tým, čo vyhovuje hráčom. Potom je hráč uvoľnenejší a oveľa rýchlejšie nasáva tie veci, rýchlejšie reaguje na ihrisku a celý progres, je rýchlejší.

Sú však situácie, keď mi je jedno, či má hráči pätnásť alebo štyridsať, tam rozhodujem ja. Som založením cholerik, ale úspešne s tým pracujem, no niektoré situácie sú pre mňa hraničné. Nemusí to zájsť ďaleko, aby som zvýšil hlas a najväčším spúšťačom je, keď niekto nie je pracovitý.

Rešpektujem chybu, podporujem hráčov v akýchkoľvek situáciách, ale keď sa na to niekto vykašle, tak som diktátor.

Po poslednom jesennom zápase ste prvý raz otvorene vyhlásili, že vaším cieľom je postup. Čo si myslíte, kto postúpi a kto bude hrať baráž?

Vravel som to takto zámerne, lebo v úvodných jarných kolách nás čakajú traja spolufavoriti – Banská Bystrica, Skalica i Košice.

Nevravím, že sa tam rozhodne, ale bude to veľmi zaujímavé. Za veľkého spolufavorita považujem Komárno, ktoré má skúseného trénera a skonsolidované mužstvo, vedia si dôjsť po výsledok.

Viem však, že na jar sa už hrá trochu iná súťaž, už sa hrá pod iným tlakom, a my chceme byť pripravení. Favoriti sú jasní, bude to niekto z tej prvej šestky, no ja s plným rešpektom a pokorou k súperom si myslím, že najväčším súperom budeme sami sebe. Ak sa dobre nachystáme a budeme ešte lepší, tak to zvládneme.