Piatok, 18. júna, 2021Meniny má Vratislav

Slováci ako spomalený film? Jeden z nich má famózne dáta

Václav Uzlík (vpravo) (Zdroj: archív Václava Uzlíka, Autor: archív Václava Uzlíka)
Pavol Spál|12. máj 2021 o 06:00

Slavia? So Slovanom by Trpišovský dokázal rovnaký zázrak.

Šport na elitnej úrovni čoraz viac využíva nové technológie na zachytenie údajov o hráčoch počas hry i tréningu, aby lepšie pochopil ich výkon aj výsledok tímu.

"Mnohí hráči, ktorí boli konkurencieschopní v rámci európskeho futbalu pred troma rokmi, už nestíhajú. Síce sa nezhoršili, ale prešiel okolo nich rýchlik," tvrdí dátový analytik VÁCLAV UZLÍK. 

Vyštudoval politickú ekonómiu na Karlovej univerzite. Ako hráč to dotiahol do áčka pražskej Dukly. Teraz pracuje v spoločnosti Catapult Sports, ktorá pomocou GPS systému meria výkonnostné parametre u športovcov vo viac ako stovke krajín sveta.

Uzlík na základe dát vysvetľuje úspech Slavie Praha a približuje, aký by mal byť moderný futbalista.

Pred dvoma rokmi ste vyhlásili, že český futbal pôsobí v porovnaní s elitou ako v spomalenom filme. Ako je to dnes?

Za ten čas sa v Česku veľa vecí zmenilo. Prístup mužstiev sa začal meniť a veľa práce urobila Slavia Praha, ktorá ide cestou absolútneho futbalu, fyzicky veľmi náročného, s výberom rýchlych hráčov.

Veľa klubov v Česku obmenilo kádre. Za posledný rok a pol sa objavilo veľa mladých hráčov. Česká liga bola vždy behavá a trend ešte narástol. Dnes je to extrémne náročná súťaž.

Ak by som zhrnul dátové výstupy mužstiev, tak platí, že úspešné tímy zároveň vynikajú aj po atletickej stránke. A naopak, poznáme aj tímy s teoreticky kvalitnejším kádrom, ktoré však nezachytili trend. Ich futbal je sklamaním.

Aj na tieto otázky reagoval analytik

  • Prečo slovenskí futbalisti pôsobili v porovnaní s českými ako starí páni?
  • Ktorý slovenský reprezentant mal dlhodobo famózne čísla?
  • Čo hovoria dáta o Žiline?
  • Prečo elitní futbalisti viac chodia ako v minulosti?

Slavia sa dokáže vyrovnať tímom z Premier League. Ako je to možné?

Slavia je extrém a fenomén v rámci európskeho futbalu. Urobila veci, ktoré musí spraviť každý klub, ak chce byť úspešný. Slavia nikoho nekopírovala, tréner Jindřich Trpišovský mal jasnú víziu, ktorú piloval. Najprv v druhej lige vo Viktorii Žižkov, neskôr v Liberci. 

Keď prišiel do Slavie, už mal jasne postavené princípy fyzického a totálneho futbalu. Presne vedel, akých hráčov potrebuje. Fázu hľadania a stavania mal už dávno za sebou. Úplne vedel, že čo chce.

Trvalo zhruba rok, kým Slaviu pretvoril. Hráči sú natoľko pripravení, že zvládajú extrémne zaťaženie. Vo všetkých atletických parametroch patria k elite európskeho futbalu.

Trpišovský je fenomén. Veríte, že by podobný zázrak spravil aj trebárs so Slovanom Bratislava?

Áno. Nie je to však iba o Trpišovskom, ale o celom jeho realizačnom tíme. Dlhodobo spolu pracujú. Každý z nich presne vie, čo má robiť a kto je za čo zodpovedný. Je to uzavretá skupina ľudí, medzi nimi je fantastická chémia. Aj v televízii vidíte, ako počas zápasov žijú a ako sú prepojení aj s hráčmi na lavičke náhradníkov.

A v prípade Trpišovského to fungovalo aj v jeho predošlých angažmánoch. V klube ako Slovan sú dobré podmienky, parádny štadión a môžete mať kvalitných hráčov. Som presvedčený, že by partia Trpišovského zopakovala to isté čo v Slavii.

Hráči ako Tomáš Souček či Vladimír Coufal žiaria v Premier League, pritom nepatrili medzi veľké talenty. Vyšvihli sa až pod vedením Trpišovského. Je to tak?

Prístup a práca je viac ako talent. Slavia si vyberá hráčov, ktorí je sedia do konceptu.

Vstupnou bránou do Premier League je rýchlosť hráča minimálne 31 kilometrov za hodinu. Aj tento parameter spĺňa väčšina hráčov Slavie?

Slavia si vyberá hráčov, ktorí sú rýchli. Nielen v Česku, ale aj u vás na Slovensku je dostatok rýchlych hráčov, ktorí sú schopní hrať dynamický futbal. Chýba nám extratrieda, kde sa skĺbi rýchlosť s technikou a atletickým nadaním. To sú hráči ako Mbappé či Haaland. Majú talent od Boha a ešte aj atletické predpoklady.

V minulosti sme v Česku vychovávali skôr krajných obrancov, teraz tu máme aj dosť zaujímavých stredopoliarov, tzv. box to box. Za posledné dva roky je trendom diferenciácia v rámci postov.

Objavila sa skupina hráčov, ktorí v každom zápase nabehajú viac ako dvanásť kilometrov. A potom je tam aj extratrieda, ktorá nabehá vyše trinásť. Je to nový druh hráčov, ktorí sú schopní urobiť takéto penzum práce. A k tomu ešte vo vysokej rýchlosti. Ide o hráčov ako Tomáš Souček, Vladimír Darida či Lukáš Provod.

Ilustračný obrázok. Hráč má nasadenú vestu- GPS. (Zdroj: https://www.facebook.com/catapultsports, Autor: Facebook/Catapult)

Aké máte informácie o slovenských futbalistoch?

Kluby, ktoré využívajú náš systém, zaučíme a vyškolíme v tom, ako môžu pracovať s dátami. Ďalej je to na nich. Na Slovensku dlhodobo pracujeme iba so Žilinou a to formou doškoľovania. Vždy tam bol kolektív ľudí, ktorý sa snažil robiť niečo navyše.

Podrobnejšie dáta o stave slovenského futbalu vám nemôžem poskytnúť. Z toho, čo vidím na medzinárodnej scéne, to však zodpovedá stavu v Česku spred dvoch rokoch. To znamená, že hrajú hráči, ktorí by hrať asi nemali.

Všetko sa môže obrátiť. Aj my sme si pred troma rokmi mysleli, že národný tím smeruje nikam. A dnes je radosť sa na nich dívať. Je to moderný a pekný futbal. V pohybe a s rýchlym prechodom do útoku. Je tam veľa zaujímavých hráčov.

Čo hovoria dáta o Žiline?

V každej kategórii od 16 rokov má Žilina hráčov, ktorí majú po fyzickej stránke parametre na to, aby mohli hrať európsky futbal vyššej úrovne. To znamená v kluboch z piatich najlepších líg sveta.

Prečo tam potom v nasledujúcich štyroch či piatich rokoch väčšinou nedokráčajú? Určite nie preto, že by boli Česi alebo Slováci pomalí.

Prečo teda?

Často sa stáva, že priestor dostávajú hráči, ktorí sú technicky vyspelejší. Napriek tomu, že ich atletický potenciál je limitovaný. Šanca, že hráč zmení fyzický profil medzi sedemnástym až dvadsiatym rokom je veľmi nízka. Čakať na to, že 18-ročný chlapec zrazu zrýchli z maximálnej rýchlosti 28 na 33 kilometrov za hodinu a bude z neho hráč európskej úrovne, je sci-fi.

V kluboch sa často stáva, že hrajú futbalovejší a šikovnejší chlapci na úkor hráčov, ktorí by mali potenciál presadiť sa raz vo veľkom futbale. Moderný a špičkový futbalista je zároveň výborný atlét.

Ak pozvete zahraničného skauta, nech sa ide pozrieť na chlapca s fantastickou ľavačkou, obrovským herným prehľadom, ale pohybovo pomalého, spravidla je skautovanie po desiatich minútach ukončené. Uzná síce ľavačku, ale povie: Možno sa niekde inde uplatní, ale u nás nie. Skautov zaujímajú predovšetkým rýchli hráči.

Česi v posledných zápasoch proti slovenskej reprezentácii jasne dominovali. České médiá na adresu Slovákov poznamenali, že pôsobili ako starí páni. Čo si o tom myslíte?

Trend je jasný, každú sezónu sú hráči rýchlejší, viac šprintujú, viac času absolvujú vo vyššej rýchlosti. Kto trend nezachytil, má smolu. Iba futbalovosťou sa dnes nie je možné presadiť. V posledných štyroch či piatich rokoch bol vývoj dosť hektický. Mnohých hráčov dobehol a predbehol.

Mnohí hráči, ktorí boli konkurencieschopní v rámci európskeho futbalu pred troma rokmi, už nestíhajú. Síce sa nezhoršili, ale prešiel okolo nich rýchlik. Už nie sú schopní sa individuálne presadiť, dostávať sa do prečíslenia či šancí.

Úspešnosť mužstva je dnes jednoznačne podložená atletickým výkonom. Počet gólových príležitostí je priamo úmerne závislý od atletickej výkonnosti mužstva. Platí to o každej lige. Ešte som nenarazil na tím, kde by to bolo inak.

Máte zmapovaného slovenského hráča, ktorý vás zaujal?

Trebárs Ivan Schranz z Jablonca. Všimol som si ho už počas anabázy v Dukle Praha - vďaka jeho dátam. Mal už vtedy vysoko nadpriemerné čísla, pritom ho v Česku iba málokto poznal. Nebol žiadnou hviezdou.

Hovoríme o číslach, ktoré sa viažu k rýchlosti, dynamike, počtu metrov v šprinte. Teda k tomu, čo smeruje k modernú futbalu. Stalo sa presne to, čo som očakával. Za posledné dva či tri roky zaznamenal prudký výkonnostný vzostup. Dnes je to jeden z najlepších útočníkov v Česku, ktorý strieľa veľa gólov.

A čo ďalší Slováci?

Nerád by som na niekoho zabudol, lebo Slováci nie sú v Česku vnímaní ako cudzinci. V Plzni predtým vynikal Patrik Hrošovský, jeho čísla boli vždy elitné.

Jakub Hromada prešiel veľkou zmenou herného prejavu po prestupe do Slavie. Trpišovský ho prepracoval do modernejšieho strihu. Hromada je pre mňa dôkaz toho, ako sa s hráčom pracuje. Je to o spôsobe tréningu a požiadavkách na daného hráča. 

Je to štandardný hráč, ktorý je schopný dosahovať rýchlosti 31 – 32 kilometrov za hodinu. V prípade takýchto typov je veľmi dôležitá fyzická príprava a štruktúra - tzv. "Player load managment".

Ako to myslíte?

Bez modernej techniky nie ste schopný mapovať tréningový mikrocyklus. Bez toho neviete správne nastaviť záťaž hráčov, ani štruktúru tréningov. A potom nie ste schopný posúvať ani hraničné hodnoty hráča. Neviete sa priblížiť k jeho fyziologickému maximu a zostávate v sivej zóne.

Tréner bežným okom nedokáže zistiť zaťaženosť hráča. Každý pritom zvládne inú záťaž, čo je prirodzené. Počas tréningu je bežný rozdiel medzi hráčmi 30 až 50 percent. V niektorých aspektoch, ako je akcelerácia alebo decelerácia (spomalenie, pozn. red.), môže byť rozdiel až sto percent.

Keď hráči trénujú aj sedemkrát týždenne, rozdiely sa ešte akumulujú. Bez presného riadenia záťaže tak logicky časť hráčov preťažíme a ďalší budú nedotrénovaní. Potom nikdy nemôžeme vyžmýkať z tímu maximum.

Dôležité je aj meranie regeneračného procesu. Čiže toho, ako sa organizmus vyrovná so záťažou. Ak rovnakého hráča dvakrát zaťažíte rovnakou záťažou, odpoveď organizmu nie je nikdy rovnaká.

Lionel Messi a Edgar Badía. (Zdroj: Reprofoto:beIN Sports)

Čo to znamená?

Rozhodujú aj rôzne mimofutbalové veci ako trebárs stres, kvalita spánku, citové veci, stravovanie. Všetko to vplýva na odozvu organizmu. Ak neviete, ako hráč regeneroval, neviete mu nastaviť správnu záťaž. Je to kruh. Tréneri bez dostatku dát nemajú šancu nastaviť tréningovú záťaž správne pre všetkých.

Vyhlásili ste, že súčasní elitní futbalisti buď po ihrisku chodia, alebo šprintujú. Typickým príkladom je Lionel Messi. Môžete to vysvetliť?

Aj nás vychovávali tréneri v tom, že nikdy nemáme stáť, že sa máme stále hýbať. Dnes to už neplatí. Ide o to, že na ihrisku sú rôzne typy hráčov.

Sú stredopoliari, ktorí sa počas zápasu takmer nezastavia. Potom sú však okolo nich hráči, ktorí majú rozhodovať zápasy. Trebárs hrotoví útočníci či krídelníci. Práve oni čoraz viac osekávajú beh v strednej intenzite a čoraz viac šprintujú. Potom to musia kompenzovať tým, že aj čoraz viac chodia.

Pre tento model futbalu je nevyhnutná technicko-taktická vyspelosť mužstva. Prečo to nie je u nás v strednej Európe? Možno preto, že tréneri nepoznajú dáta svojich hráčov alebo ich nesprávne interpretujú. Meranie je totiž iba prvý krok, interpretácia dát a následný prenos do tréningu je hlavná časť.

Trendom sa stáva aj špecializácia hráčov. To znamená, že inak by mal trénovať stopér a inak útočník. Súhlasíte?

Po atletickej stránke dochádza každý polrok k väčšej diferenciácii požadovaného výkonu od určitých postov. V elitných ligách pracujú realizačné tímy so zápasovým pohybovým profilom každého hráča ako základným dátovým vstupom. A prispôsobujú k tomu tréning.

Pracujú s relatívnymi parametrami ako TD/min (vzdialenosť zabehnutá za minútu), HIR/min ( vzdialenosť zabehnutá vo vysokej rýchlosti za minútu), ACC/min (akcelerácia za minútu), DCC/min ( decelerácia/minúta), EP (energetický výdaj za minútu). Pracujú aj s absolútnymi parametrami a tiež ich sumarizáciou za tri, sedem až 28 dní.

Všetky parametre dohromady charakterizujú externý load hráča počas tréningu. Zároveň sa sleduje reakcia organizmu na záťaž (interný load) najčastejšie HR monitoringom. 

Môžete to zjednodušiť?

Štruktúra pohybu hráčov na rôznych postoch je rozdielna, preto logicky aj ich tréning by mal byť rozdielny. Rozdiely medzi jednotlivými postami sú v početnosti šprintov aj v ich dĺžke.

Defenzívny záložník si vystačí s 200 metrami v šprinte za zápas. V rovnakom zápase strávi krídlo v šprinte viac ako šesťsto metrov. To znamená trojnásobok. Ale kým stredný záložník bude šprintovať s priemernou dĺžkou tri či štyri metre, krídlo podstúpi častejšie 20-metrové šprinty.

Stredný založník zabehne každú minútu približne 130 metrov, hrotový útočník alebo stopér 100 -110 metrov. V Premier League sú požiadavky na každý post detailne špecifikované. Napríklad hrotový útočník, ktorý nedosahuje rýchlosť 32 - 33 km za hodinu, je len ťažko konkurencieschopný.

Dnes už rozhodujú o výkonne detaily, trebárs aj to, aká hudba hrá v šatni pred zápasom. Alebo či hráč ide ráno zaviesť svoje dieťa do školy. Koľko percent to robí?

Počas štúdia na Barcelona Innovation HUB Universitas (Vysoká škola športového manažmentu, pozn. red.) mi ľudia zo širšieho realizačného tímu Barcelony tvrdili, že riešia veci, ktoré vo fyzickom výkone znamenajú dvojpercentné zlepšenie hráča. Oplatí sa im to. Už dvoma percentami sa treba zaoberať.

Na najvyššej úrovni môže takýto detail rozhodnúť finále Ligy majstrov. Hlavne ak tie dve percentá vynásobíte počtom hráčov, ktorí zasiahnu do zápasu. Prejaví sa to aj v ochrane hráča pred zranením. Keď nastavíme Messimu správnu teplotu ľadového kúpeľa a zdvihneme šancu, že sa nezraní o dve percenta, tak sa to oplatí. Klub to musí urobiť.

Trebárs rocková hudba rozpumpované telo neupokojí, lebo potrebujete, aby sa čo najrýchlejšie začala regenerácia. A tak zvolíte niečo pomalšie. To je ďalšie percento. A keď to všetko sčítate, spraví to aj päť percent. A to znamená na top úrovni obrovské peniaze. Obrovský rozdiel medzi úspechom a neúspechom. Vyplatí sa to.

Veľké kluby majú prístroje, ktoré odhalia únavu. Nakoľko si vymoženosti dnešnej techniky môže dovoliť aj klub zo slovenskej ligy, ktorý má nízky rozpočet?

Nič sa nedá zovšeobecňovať. V českej lige napríklad najlepšie regeneroval hráč, ktorý mal už 38 rokov. Potreboval trénovať viac ako dvadsaťroční spoluhráči. Ak má klub takéto údaje, tak sa môže lepšie rozhodovať aj pri podpisovaní kontraktov s hráčmi.


Václav Uzlík

Môže si to dovoliť. Technika nie je finančne náročná. Trebárs HRV systém, ktorý meria regeneračný stav organizmu, stojí do dvesto eur aj s mesačným poplatkom za správu softvéru – na jedného hráča.

Funguje to tak, že hráč ráno vstane a zmeria sa špeciálnym hrudným pásom. Tréner vzápätí dostane presnú odpoveď, v akom stave je jeho organizmus, či je hráč pripravený na tvrdý tréning. Proste aký náročný tréning potrebuje. Naučíte sa tak s hráčmi zaobchádzať individuálne, lebo každý má inú odpoveď na záťaž.

Niektorí sú schopní tvrdo trénovať aj niekoľko dní za sebou. Ak to nedostanú, ich organizmus sa dostane do útlmu. Iní potrebujú pravidelné striedanie tréningu a regenerácie. Nič sa nedá zovšeobecňovať. V českej lige napríklad najlepšie regeneroval hráč, ktorý mal 38 rokov. Potreboval trénovať viac ako 20-roční spoluhráči.

Ak má klub takéto údaje, môže sa lepšie rozhodovať aj pri podpisovaní kontraktov s hráčmi. Všetko je o efektivite, aby sa za relatívne málo peňazí dalo postaviť vysoko výkonné mužstvo.

Súčasní futbalisti sú oveľa svalnatejší, ako bývali kedysi. Čo viete vyčítať z dát?

Vzniklo to ako sekundárny efekt. Trend je viac šprintovať. To zvýhodňuje silovo lepšie pripravených hráčov. Hráči sa zmenili fyziologicky. Dnes je prototypom futbalista s výraznou muskulatúrou. Neplatí to však univerzálne.

Vždy je to o meraní výkonov a nie o honbe za kulturistikou. Je aj početná skupina hráčov, ktorí majú deväť aj dvanásť percent tuku, no napriek tomu majú fyzické parametre fantastické.

Ak ich násilím prinútite, aby schudli na sedem-osem percent, môžu sa im zhoršiť atletické parametre. Jednoducho je dôležité sa v dátach orientovať, vybrať z nich to dôležité. A potom to bude pre vás veľký pomocník, ktorý vás katapultuje.

Pavol Spál sa prioritne venuje futbalu, okrem toho hádzanej, boxu, MMA a občas aj hokeju. Ako reportér sa zúčastnil na MS vo futbale v roku 2010, EURO 2016 a na MS v hádzanej 2009. Od roku 2009 nechýbal takmer na žiadnom zápase slovenskej futbalovej reprezentácie.

Súvisiace články