Šport a kultúra na Slovensku dostali v uplynulom období hneď niekoľko tvrdých rán, ktoré vyplývajú z momentálnej celosvetovej pandémie. Nie je to tak dávno, čo sme boli takmer svedkami pozastavenia všetkých podujatí v našej krajine a futbal unikol od tragédie len o vlas, pretože Ústredný krízový štáb upravil podmienky konania hromadných podujatí. Po novom sa od 1. októbra môžu konať všetky podujatia bez rozdielu zamerania, avšak s výnimkou, že na podujatí, či v exteriéri, alebo interiéri, môže byť bez rozdielu maximálne 50 osôb. Od ideálov to má ale veľmi ďaleko, a preto sme vyspovedali na pálčivú tému predsedu ZsFZ a viceprezidenta SFZ Ladislava Gádošiho.
Pán predseda, dobrý deň. Čo hovoríte na momentálnu situáciu z pohľadu športu na Slovensku?
Pekný deň všetkým. Už som sa niekde vyjadril, že ak to takto pôjde ďalej, šport od profesionálnej sféry až po amatérsku si môže chystať náhrobný kameň. Pod amatérsky futbal patrí asi najviac aktívnych športovcov na Slovensku a to si pripomeňme, že súťaže Východoslovenského futbalového zväzu, Stredoslovenského futbalového zväzu a ZsFZ koncom marca nútene zrušili a rozohrané ročníky anulovali. Počas núdzového stavu sme nemohli špekulovať, pretože zdravie je prvoradé.
Prejdime k opätovnému vyhláseniu núdzového stavu, pred ktorým sa vzniesla vlna kritiky zo strany športu. Ako to vnímate?
Absolútne súhlasím, kritika bola podľa môjho názoru adekvátna! Prvotne zarezonovala informácia, že v tzv. zelených okresoch sa malo na podujatiach v exteriéri zúčastniť maximálne 200 osôb, v oranžových a červených okresoch 100. Už na tieto čísla sme hľadeli s nevôľou, ale potom nás všetkých zasiahla avizovaná správa o kompletnom zrušení všetkých športových podujatí, čiže momentálne sme vôbec radi, že hráme. Chcem ale poukázať na jeden fakt. Kým u nás mohlo v septembri prísť na zápas maximálne 1000 ľudí, tak napríklad duel Plzeň – Mladá Boleslav, ktorý sa hral 13. septembra, sledovalo takmer 6000 divákov. Celková kapacita Doosan Arény je 11 700 miest. Česi pritom mali v deň zápasu horšiu situáciu ako Slováci, pretože mali nakazených zhruba 36-tisíc ľudí a Slovensko asi 5600. V súčasnosti je na našom území povolených na jedno stretnutie 50 osôb vrátane hráčov, rozhodcov, trénerov, jednoducho všetkých, bez ktorých sa majstrovský zápas nemôže odohrať, a u našich západných susedov bolo napr. na zápase Baník Ostrava – Slávia Praha (4.10.2020) 2000 divákov. Na Slovensku je počet nakazených takmer 15-tisíc a v Česku viac ako 95-tisíc, takže nech si urobí názor každý sám...
Ohrozí hranie bez divákov i amatérov?
Samozrejme. Šport by mal ľudí spájať a to sa krásne prejavilo v tejto ťažkej dobe na začiatku sezóny. Aj návštevy v nižších súťažiach sú zaujímavé a napriek opatreniam sa ľudia vracali do hľadísk v nižších súťažiach na začiatku novej sezóny radi, dokonca v značných počtoch. Návštevy a ich výška sú pre kluby kľúčové. Podstatnú časť príjmov, pomocou ktorých vedia kluby prežiť, tvoria financie zo vstupného. Určite nie je jedno, či si vstupenku nekúpi nikto, alebo 1000 divákov…. Uvediem zopár čísel. V rámci ZsFZ prišlo na zápas IV. ligy medzi Patou a Kolárovom 820 divákov. Na východe bolo 700 divákov na treťoligovom súboji Humenné – Stropkov, na strednom Slovensku rovnako v III. lige 700 fanúšikov na stretnutí Fiľakovo – Čadca. Príklad ponúkajú aj zápasy Slovnaft Cupu, v ktorom sa v prvých kolách stretávajú amatérske či poloamatérske tímy s profesionálnymi. V Malženiciach bolo na pohárovom dueli so Spartakom Trnava 870 divákov, v Beluši ich na Slovan prišlo 989. V Malženiciach sa domáci vyjadrili, že za normálnych okolností by na Spartak prišlo aj dvetisíc ľudí. O tom, čo sa v slovenskom futbale deje, výrečne hovoria nasledujúce čísla. V minulom roku sa od 1. februára do 30. júna 2019 odohralo 27 570 futbalových zápasov. V tomto roku bolo predgenerovaných – čo znamená bez nadstavieb, pretože tie sa nemali na čo napájať – 18 069 zápasov. Odohralo sa 923... To znamená, že fanúšikovia futbalu na Slovensku prišli o 17-tisíc zápasov, a trasieme sa, aby neboli ďalšie. Touto cestou by som chcel vyzvať kompetentných, aby sa zamysleli nad amatérskym športom ako takým, pretože práve amatérska sféra je základom tej profesionálnej a nachádzame sa na pokraji jej existencie.