Dvaja najlepší strelci KFC Horná Kráľová majú vekový priemer 40 rokov. Poznáte snáď staršie duo, ktorému sa v šiestej lige darí podobne? 42-ročný Štefan Lalák stihol na jeseň 6 gólov, 38-ročný Miroslav Pilo dokonca o dva viac. Druhý menovaný sa s nami v rozhovore podelil o skúsenosti z akadémie Nitry, druholigovej Šale i Paty, ktorá dnes účinkuje v regionálnych majstrovstvách.

V akom veku ste opúšťali FC Nitra? Aké tímové úspechy ste tu dosiahli?

Myslím, že som odchádzal v osemnástich. Za osem rokov som tu dosiahol veľké úspechy s trénermi ako Hipp, Kanás, Pucher či Brunegraf. Boli to moje najlepšie futbalové časy, čo sa týka mládeže, patrili sme k najlepším tímom Slovenska. Už ako 10-ročný som sa s nimi zúčastnil turnaja v belgickom Bruseli, čo pre mňa bol zážitok na celý život. Nitra mi dala pokoru, zážitky i skúsenosti.

Do Čiech ste odchádzali z Paty, kam ste sa následne vrátili. Ako klubu v tom čase darilo?

Keď som prišiel do Paty, hrala sa tam tuším 4. liga a boli tam neskutočne silní hráči. Tá súťaž mala vtedy veľkú úroveň, tvrdosť a rýchlosť. Ale vďaka skúsenostiam som zapadol do hry aj do tímu. Bol tam perfektný kolektív v kabíne, na ihrisku aj mimo neho... Na zápasy chodilo veľmi veľa ľudí a mňa to hnalo dopredu.

Návrat domov však bol asi najväčšou chybou mojej kariéry. Bol som mladý, teraz by som to už riešil inak. Ja stále hovorím, že mladí futbalisti by mali hrať lepšie súťaže, keď môžu a majú na to. Poznám pár hráčov, ktorým aj vravím, aby šli vyššie, ale… (smiech).

Ako sa zrodil váš ďalší zahraničný transfer do Kesztollci SE?

Musel som ísť mimo Paty, lebo ma nechceli pustiť inde a vtedy platilo, že keď si šiel na pol roka do zahraničia, bol si voľným hráčom. Niektorí funkcionári si myslia, že hráči sú ich majetkom, čo je podľa mňa choré.

Ktorú súťaž ste si zahrali so šalianskym Duslom?

V Šali som hral 2. ligu so skvelými futbalistami a tam funkcionári aj majitelia klubu naozaj ukázali, že sú ľudia… Fakt vďaka, bola to pre mňa veľká skúsenosť a škola do života. Poviem vám jeden zážitok - hrali sme so Zlatými Moravcami, v prípade víťazstva by mali istý postup do prvej ligy. Prehrávali sme 0:2, nastúpil som asi v 60. minúte a predtým som povedal trénerovi: „Dám dva góly a bude 2:2.“ Skutočne som dal dva góly, tak som bol chvíľu hviezda (smiech).

S močenským FK ste účinkovali vo štvrtej lige. Sledujete jeho výsledky aj dnes?

Močenok už nesledujem, ale hrali sme turnaj TIBI Cup a ukázali, že vedia hrať futbal, majú skúsených hráčov. Prajem im veľa športových úspechov.

Aký to bol pocit, keď ste sa po siedmich rokoch vrátili späť do Paty?

Ďakujem, že som sa mohol vrátiť do Paty a a chalani s funkcionármi mi dali šancu hrať za taký poloprofesionálny klub. Robia to veľmi dobre a som rád, že tam hrajú domáci hráči v základnej zostave. Je to neskutočne krásny pocit, obliecť sa, obuť si kopačky a s chuťou si zahrať futbal. Ten pocit sa nedá opísať, ale len zažiť.

Čím to, že ten klub sa dnes radí ku regionálnej špičke, hoci v čase vášho návratu pôsobil v okresnej súťaži?

Hrajú tam chalani, ktorí majú na vyššiu ligu, napríklad Robo Valenta je za mňa najlepší útočník v súťaži. Tomáš Dvorský je rozumom mužstva už asi dekádu, je to super chalan a podľa mňa naj záložník. Lukáš Herák je tiež špičkový hráč, ktorý podľa mňa určite môže hrať 2. ligu, ale srdce mu asi nedá, aby odišiel z Paty. Stále mu hovorím - choď to vyskúšať, do Paty sa môžeš vrátiť, kedy chceš…

Majú tiež perfektných brankárov a v neposlednom rade je fakt na úrovni ich servis pre hráčov.

Kto vás presvedčil ku návratu do Hornej Kráľovej?

Dohodol som sa s klubom z Paty, že chcem odísť do Hornej Kráľovej, boli hneď ochotní ma pustiť. Inšpirácia? Kolektív, tréner Laci Kokeš, mám tam aj rodinu a kamarátov… Som rád, že tam môžem hrať futbal. A dúfam, že oni tiež (smiech).

Čo vám pomohlo k impozantnému záveru jesennej časti, keď ste zdolali Alekšince, Chrenovú i Solčany?

My sme hrali stále dobre, ale nejak nás šťastie obchádzalo, občas sme nezvládli koniec zápasov, či už kvôli zraneniam, alebo nedostatočnej koncentrácii. Ale ja verím, že ako Horná Kráľová patríme určite do 5. miesta. Ku koncu jesene sme si zápasy viac užívali, lebo ja stále hovorím že na to máme, nejde o život, zápas si treba prísť užiť a vyhrať ho. Teší ma, že hráme s radosťou a vedenie klubu na nás nevyvíja žiaden tlak. Nás prezident Ľubo Kollár asi je najlepší prezident klubu, akého som zažil. Prehráme a on príde do kabíny a povie: „Chalani, nevadí, ideme ďalej, poďte na kofolu alebo pivo, život ide ďalej...“ Toto sa mi na ňom páči.

Čo bolo hlavným faktorom vášho triumfu na nedávnom turnaji o pohár firmy TIBI?

Hral som turnaj asi po siedmich rokoch a stále to má veľkú atmosféru. Vedel som, že vyhráme, mal som ciťák... Proste to sme my, Horná Kráľová (smiech).

FOTO: Martin Kilian.