Hoci osud druholigového ročníka ešte nie je nadobro spečatený,  predsa všetky indície smerujú k tomu, že sa hrať už nebude. Táto skutočnosť  nadväzuje na verdikt Únie ligových klubov, že nikto z najvyššej súťaže nevypadne. Takže naozaj v druhej lige by už nebolo o čo hrať. Ako vníma tieto skutočnosti Poprad, o tom sa zhovárali s jedným z trénerov FK Petrom Ďurišom.

Prekvapilo vás, že to takto dopadne?

„Ja som už pred tromi týždňami mal informácie, že to bude takto. Všetci, čo do toho trošku vidíme, sme vedeli, že sa druhá liga nedohrá, lebo osem mančaftov ani netrénuje. Darmo niekto teraz niečo hovorí. Prvá liga sa dala dohrať v plnom formáte a druhá tiež tak, aby sa  postupovalo. Na to sa však malo pripraviť o mesiac skôr, však situácia u nás bola priaznivá a súťaže neboli ohrozené kvôli epidemiologickým okolnostiam.“

Takže v čom spočíval tento postup?

„Ohrozenie bolo z ekonomického hľadiska, preto sa dianie dostalo do autu. Väčšina účastníkov z oboch súťaží nebola za to, aby sa zápolenia dohrali. Jedine Trenčania to povedali na rovinu, že je nezmysel dokončiť ročník. Ja som bol zástancom toho, aby sa kolá uskutočnili, ale tak, aby bolo všetko oznámené včas, aby bol priestor na prípravu – minimálne päť týždňov. Nie je normálne, aby po dvoch-troch týždňoch pokračovali ligové súťaže po takej dlhej pauze. Pokiaľ ide o výhovorku, že nebol priestor na všetky kolá, tak to je alibizmus. Keby bola vôľa, tak sa to dá krásne stihnúť“

Komunikácia medzi oboma najvyššími súťažami zjavne nefunguje. Súhlasíte?

„Musia to byť spojené nádoby Jednu ligu riadi Únia, druhú zase zväz a to je neakceptovateľné. Navyše prvoligisti si odhlasovali, že budú síce pokračovať, ale pod podmienkou, že nikto nevypadne. To popiera základný princíp športu – súťaživosť. Navyše hovorí sa o nasadzovaní mladých a kluby nesúhlasili so striedaním piatich hráčov. Však teraz mohli dať príležitosť omladine. Kompromis, ktorý uzrel svetlo sveta, a ktorý väčšina ľudí kritizuje, nemá nič spoločné s porekadlom o sýtom vlkovi a celej koze. Ublížilo sa kreditu nášho futbalu. Už predtým bolo treba férovo povedať, že z ekonomického hľadiska nie je reálne dokončiť ročník v pôvodnom formáte. Však niektorí by nemali ani na pohonné hmoty... Alebo mala  prísť požiadavka na zväz, aby prispel dotáciou pre kluby v záujme dohrania súťaží. Lenže takto nebol vyvíjaný lobing na vládu, lebo väčšina klubov nemienila pokračovať.“

Prvoligisti oponujú, že regulárnosť II. ligy sa stratila už vtedy, keď bolo jasné, že nikto z nej nevypadne.

„Mohla sa urobiť zásadná vec – prejsť na model s dvanástimi účastníkmi, čiže štyri poslední by išli do IIII. ligy. Druhá liga už neuživí šestnásť účastníkov, to si mnohí uvedomia po čase, keď niektoré kluby totálne finančne zlyhajú.“

B. Bystrica zvažuje právne kroky...

„Ozývame sa všetci po rozhodnutí, pritom všetci sme vedeli, kam to smeruje. Žiadny tlak sme nevyvíjali, nevidel som jediný článok o tom, ako kto to chce dohrať. Najviac rozvíril hladinu Slovan, pričom je o titule prakticky rozhodnuté, lenže ani druholigisti neproklamovali verejne túžbu hrať. Zavládlo farizejstvo, jedno sa hovorilo, na iné sa myslelo, nikto sa k Slovanu pred verdiktom nepripojil. Asi to väčšine klubov vyhovovalo. Avšak všetko mohlo byť známe skôr, mohli sa rozpustiť kádre a kluby mohli ešte viac ušetriť, keď už išlo o peniaze v prvom rade.“

V Poprade sa nezačalo so skupinovým tréningom, zavážili  neoficiálne informácie o tom, ako to dopadne?

„Presne tak. Bolo zbytočné čosi spustiť. Klub tiež prechádza očistou, ťahá ho jeden človek niekoľko rokov a rovnako naňho doľahla táto kríza. Je na zodpovedných, aby pomohli, keď majú záujem udržať popradský futbal na úrovni. Len vyplakávať nepomôže. Obávam sa o to, čo príde. Ja som prišiel kvôli Stanovi Šestákovi, zlákala ma vízia spoločného cieľa potichu dostať sa na druhé miesto a z baráže sa pokúsiť zabojovať o účasť v elitnej súťaži. Žiaľ, stalo sa, čo sa stalo.“