Viacerí treťoligisti sa už tiež pustili do letnej prípravy, lebo treba myslieť na nový súťažný ročník. Rovnako tak aj hráči 1. FK Svidník. Trénera Ľubomíra Horochoniča sme trošku aj zaskočili niektorými otázkami smerujúcimi k novinkám. Bolo to pochopiteľné, zhovárali sme sa s ním v pondelok predpoludním, teda ešte pred úvodným tréningom.

„Mal by som pokračovať vo funkcii a dúfam, že ostatný výsledok v minulej sezóne nič na tom nezmenil,“ podotkol polovážne tento lodivod, pričom narážal na rozčarovanie v podobe domáceho debaklu v záverečnom kole s Veľkými Revišťami. „Čo bude nové v kádri? Pravdu povediac neviem nič konkrétne, lebo mali sme dva týždne dovolenku, potrebovali sme si od seba odpočinúť... Nevedno, či zostaneme farmou Bardejova, lebo išli všakovaké chýry, ale ja by som bol za to, aby táto spolupráca pokračovala aj naďalej.“ O niektorých hráčov spod Dukly bol záujem z iných klubov, takže nie je vylúčené, že ktosi zmení aj dres. Kouč na to reagoval slovami, že by aj želal niektorým zverencom, aby sa uplatnili i v iných ligách, hoci jemu by to urobilo škrt cez rozpočet. „Bol by som však rád, keby gro tímu zostalo v rovnakej podobe ako dosiaľ.“ V každom prípade by uvítal aj bez ohľadu na to, či všetci zostanú pokope alebo nie súceho tvorivého hráča do stredu poľa a rovnako tak typického hrotového útočníka.

Dotkli sme sa tiež jarnej fázy minulej edície najvyššej regionálnej súťaže, teda obdobia, odkedy pôsobil tento lodivod znovu na lavičke 1. FK. Pristavili sme sa najprv pri spomínanom hanebnom výprasku so Zemplínčanmi. Boli zverenci už myšlienkami viac na dovolenke ako na ihrisku? „Sám si to neviem vysvetliť, týždeň som bol z toho výsledku hotový. Všetko je v hlavách. Mali sme nejaký cieľ týkajúci sa umiestnenia a tento zámer bol splnený už pred týmto vystúpením. Hráči vedeli, že nás nikto nepreskočí a možno aj to ovplyvnilo ich počínanie si. Nerád by som sa k tomu vracal, treba na to čím skôr zabudnúť...“

Nuž, pravda je taká, že z ostatných troch meraní síl Svidníčania dva razy prehrali na vlastnom ihrisku (predtým i s Bardejovskou Novou Vsou), teda so súpermi, ktorí skončili za nimi. Pokiaľ ide o domáce prehry, v tomto smere to trošku pripomínalo dianie z jesene. Zdalo sa, akoby svidnícke prostredie Svidníku viackrát nevyhovovalo. „Máme skôr hráčov vhodných skôr na účinkovanie vonku, ide o brejkové typy, ktorým sa ľahšie hrá, keď je voľný priestor a majú dosť miesta na manévrovanie. Doma je to iné, búšenie do sústredenej obrany nám nevoňalo. Je to aj o odolnosti voči tvrdosti, tesnému bráneniu. Však to vidno aj na majstrovstvách sveta, že sa mužstvám ťažšie rozbíja defenzívny val. Dnes vie hrať každý futbal, ak má priestor. A to vidno i v štvrtej či piatej lige.“

Mužstvo malo po jeseni zámer skončiť do ôsmeho miesta, túto métu prekonalo a dostalo sa o čosi vyššie. Takže vcelku spokojnosť s bilanciou. “Ak si odmyslím niektoré vystúpenia, tak môžem kvitovať to, čo sme predviedli. Možno som doniesol niečo nové a kým to zverenci celkom pochopili, tak to trvalo nejaký čas. Je však perspektíva, že vzhľadom na mladý vek mnohých jednotlivcov môžeme nadviazať, čo sme už dosiaľ predviedli. Veď daktoré duely – s Giraltovcami, so Svitom, Šarišskými Michaľanmi či v Lipanoch napriek prehre boli naozaj vydarené. Stále som apeloval na disciplínu, v tomto smere máme ešte značné rezervy. Aj herný systém by bolo treba precvičiť, obnoviť, lenže je to problém, lebo celý káder sa zišiel spravidla až na piatkovom tréningu, “ dodal Ľ. Horochonič, ktorý si želá, aby bardejovskí hráči boli aj naďalej poruke, lebo v opačnom prípade by sa mu dýchalo podstatne ťažšie.