V 2. kole prvý bod za bezgólovú remízu s Michalovcami, v 6. kole prvý gól a prvá výhrad nad Zlatými Moravcami-Vrábľami, v 9. kole prvý úspech v podobe zmierlivého výsledku vonku (na Slovane). V 11. kole prišla trénerská derniéra Stanislava Vargu, ktorého najprv nahradil v jednom zápase asistent Ján Karaffa a potom sa pri tíme objavil Rakúšan Günter Kronsteiner. Jeho anabáza však nemala dlhé trvanie vzhľadom na zmätky v licenčných papieroch. Preto v 13. kole po prvý raz oficiálne figuroval ako kouč Tatrane Prešov Miroslav Jantek (hoci formálne čoby asistent), ktorý sa po odchode zahraničného kormidelníka stal hlavným lodivodom. Taká bola v stručnosti genéza účinkovania nováčika zo Šariša v jesennej časti najvyššej súťaže.

Keď sa vedenie klubu rozhodlo odvolať S. Vargu, argumentovalo vysvetlením, že chce, aby mužstvo hralo atraktívnejšie, útočnejšie, efektívnejšie. Nuž, v jeseni niektoré zápasy naznačili aj obrat k lepšiemu, ale strelecká vizitka bola i tak úbohá – iba jedenásť  dosiahnutých gólov v devätnástich vystúpeniach. So Šarišanmi to nevyzeralo zle a všetko nasvedčovalo tomu, že jar bude krutá z hľadiska záchrany. Lenže potom prišla spása v podobe odstúpenia Myjavy a rozhodnutia riadiaceho orgánu, že nikto nebude vypadávať. V Šariši to zadunelo po tom, čo kompetentným spadol balvan zo srdca. Ťažko teraz filozofovať o tom, čoby sa zmenilo v tohtoročnej fáze ročníka, keby tomu tak nebolo a predsa by posledný elitu opustil. Isté je, že nečakaný odchod Ashirua bol škrtom cez rozpočet a rovnako to, že síce sa vrátil Rolinc, ktorý pôvodne chcel tím opustiť, no predsa sa nepodarilo doplniť súpisku o súcich zakončovateľov. Východniari dali na jar iba sedem gólov a zaknihovali zopár debaklov. Príchody Hovančíka a Trebuňáka nestačili skvalitniť káder natoľko, aby bol rovnocenným, partnerom, hoci v daktorých zápasoch miestami predsa len svitalo na lepšie časy, ale boli to len epizódy.  Navyše Prešovčania zápasili s dlhodobou maródkou a na začiatku sa im takmer rozpadla obrana. Dlhšie či kratšie chýbali P. Jacko, Kačala, Luberda, Bartek, Dupkala, Streňo a ďalší hráči. Okrem toho káder opustili D. Jacko a Kraľovič.

M. Jantek po jeseni vyslovil myšlienku: „Podľa mňa  90 percent kádra aj z pohľadu charakteru má svoju hodnotu a ja mu verím. Preto nechceme robiť nejaké radikálne rozhodnutia, ale potrebujeme takých, ktorí v kľúčových chvíľach rozhodnú zápas.“ Neskôr však zistil, že nemá jednotlivcov na kľúčové okamihy a okrem toho podľa jeho slov iba pár borcov malo parametre na najvyššiu súťaž. Zahadzovanie šancí bolo bežné v každom vystúpení, individuálne chyby, za ktoré tím pykal, rovnako. Tiež sa nepodarilo osloviť fanúšikov v popradskom regióne a prilákať ich, aby v hojnejšom počte chodili povzbudzovať Tatran. Mizerné návštevy boli doslova nedôstojné. Možno svetlým okamihom boli výkony Streňa, ktorý ukázal, čo je to mať srdce na pravom mieste. Nuž, nasadzovanie omladiny je síce sympatické, ale pokiaľ hráč jednoducho nedosahuje úroveň žiaducu na takéto zápolenia, tak sa to na výkonoch odrazí. Určite skúšobný ročník naznačil, že plátanie dier za pochodu nemá perspektívu a solídny prvoligový tím si vyžaduje iné zázemie so všetkých smeroch. Chtiac nechtiac nováčik bol iba do počtu a hoci vedel, že sa udrží v I. lige stoj čo stoj, predsa sa čakalo viac jeho odvahy a herného entuziazmu. Nuž, nasledujúce týždne budú iste poriadne horúce, pokiaľ sa naozaj Tatran mieni odraziť od dna. Lebo  v novom ročníku sa už hlbšie vari ani spadnúť nedá.