Pre niektorých futbalistov je  táto jeseň v znamení premiérového pôsobenia v druhej najvyššej súťaži. Do tejto kategórie patrí tiež Filip Vojtek, ktorý sa objavil v lete v kádri nováčika z Trebišova. V minulej sezóne bol ešte pre viacerých Zemplínčanov protihráčom vo farbách Plavnice, no momentálne je už v rovnakej partii. A vlastne vzájomné zápasy v uplynulom ročníku v najvyššej regionálnej súťaži spôsobili, že si ho všimli zástupcovia Slavoja.

„Začiatky neboli jednoduché, lebo predsa je len rozdiel medzi treťou a druhou ligou a tak to bolo pre mňa o čosi ťažšie zvyknúť si a osvojiť nároky kladené na tieto zápolenia. Lenže už sa do toho dostávam po technickej i fyzickej stránke a myslím si, že postupne sa to lepší. Uvidíme, čo prinesie ďalšie obdobie, ešte mám pred sebou záver jesene a jarné obdobie, makám na sebe, aby som sa zlepšoval,“ rozhovoril sa 21-ročný krajný bek, odchovanec staroľubovnianskeho futbalu, ktorý počas dorasteneckej kategórie pôsobil na Horehroní v Podbrezovej.

Boli sme zvedaví na to, ako sa vlastne ocitol v Trebišove? „Nemyslím si, že by som sa práve proti Slavoju ako hráč Plavnice nejako výnimočne vytiahol, ale možno si tréneri všimli niektoré veci, ktoré ich zaujali a tak sa rozhodli pre moje hosťovanie. Keď ma tréner oslovil, či by som neprišiel na letnú prípravu ukázať sa, tak som privolil na skúšku a zostal som. Niektorí chlapci, ktorí účinkovali aj v minulej sezóne, si zaspomínali s úsmevom na tvárach, že keď išli hrať do Plavnice, tak boli od trénera upozornení na to, aby viac strážili tú stranu, na ktorej som sa pohyboval. Neznamená to však, že by som nejako mimoriadne exceloval, ale zrejme som ukázal niektoré dobré momenty, ktorými som asi o čosi vyčnieval,“ pripomenul mladý futbalista, ktorý zisťuje, o čom II. liga je. Filip dosiaľ raz nastúpil v základnej zostave (proti Pohroniu), v niektorých ďalších vystúpeniach striedal ako náhradník a úprimne si spomenul aj na to, že v jednom prípade sedel na tribúne, lebo sa nedostal medzi nominovaných. „Máme široký káder, miesto na súpiske si treba vybojovať.“

Prešli sme na ostatné výsledky v zápoleniach. Naposledy Zemplínčania zvládli dôležité meranie síl so Šamorínom. Bol to duel z kategórie šesťbodových. „Je náročné poraziť práve tímy, ktoré sú v dolnej polovici tabuľky. Vieme o tom, že nie je ani tak dôležité ustrážiť si zápasy so súpermi z hornej polovice pelotónu, ako skôr duely s celkami, ktoré sú v rovnakej situácii ako my, aby sme získali istú výhodu a vzdialili sa im. Bolo to ťažké vystúpenie, lebo už aj terén nebol ideálny, navyše hostia mali kvalitný tím vystužený Brazílčanmi. Prvý polčas bol v našej réžii, mali sme iniciatívu na svojich kopačkách. Prišla nešťastná zrážka a zranenie Mujkoviča, ktorý pre otras mozgu bude tri týždne mimo. To nás ešte viac nakoplo, onedlho sme dali gól a mali sme aj ďalšiu tutovku. Hostia nemali nejaké veľké možnosti. Po zmene strán sme sa zamerali skôr na bránenie, hostia zmenili taktiku a herný štýl, viac sa tlačili k našej šestnástke. Posledné minúty boli hektické, prišli sme aj o vylúčeného hráča, ale tesný náskok sme si udržali.“ Najbližšie Trebišovčania hrajú v Žiline s béčkom a radi by si udržali dobrú fazónu, veď v ostatých troch dueloch neprehrali. „Každý zápas je náročný. Vieme o tom, že domáca rezerva je silná a navyše má výhodu, lebo pozná svoju „umelku“. My však nejdeme na výlet a radi by sme si domov čosi bodové priviezli.“ Doma sa Trebišovu viac darí, čo dokázal aj proti celkom zo špice pelotónu, veď iba Lokomotíva Košice uňho dominovala. V predminulom kole na východe  iba bod získala druhá Skalica. „Bol to najkvalitnejší tím, ktorý u nás hral, preto bod bol cenný. Remíza bola  asi zaslúžená, príležitosti boli na oboch stranách,“ dodal Filip Vojtek.