Začnime už obligátne. Čo hovoríte na 11. miesto? – Ako nováčik sme nemali prehnane vysoké ambície. Asi ako každý, koho čaká prvý rok vo vyššej súťaži, aj my sme si dali za hlavný cieľ vyhnúť sa bojom o záchranu, čo sa nám však po polovici sezóny nepodarilo. Naša príprava na piatu ligu sa zbehla dosť narýchlo, káder ostal ten, ktorý postup vybojoval, posily boli iba minimálne, na druhej strane sme verili, že jeho kvality sú adekvátne, aby sa Ulič záchranárskym miestam vyhol. Nestalo sa, ako nováčik sme viackrát platili povestnú daň.

Prekvapila vás 5. liga svojou úrovňou či naplnila očakávania? – I keď si funkcionári i hráči mysleli, že veľký rozdiel medzi okresnou I. triedou a 5. ligou nie je, na vlastnej koži sme často zažili opak. Mužstvá majú vo svojich kádroch aj starších, ale skúsenejších hráčov z vyšších súťaží či ukrajinských legionárov. Poviem, súťaž nás prekvapila, očakávali sme, že dolná polovica piatej ligy je takmer totožná so špicou prvej triedy.

Čo uličských „vlkov“ herne charakterizovalo? – V prvom rade bojovnosť, káder ostal nezmenený, ale s nadšením, hráči sa tešili. Ukázalo sa však, že naša poloha má vplyv aj na tréningovú činnosť, k tomu škola, práca. V prvej polovici jesene sme sa stretávali v piatky, postupne to bolo iba od zápasu k zápasu. Určite aj to malo vplyv na výkony, výsledky.

Káder teda veľké obmeny nepostihli... – Ako nový hráč pribudol iba Jožko Kapráľ, po prvom kole z osobných dôvodov odišiel Holovka, takže zmeny boli minimálne. Pocítili sme to v priebehu sezóny, prišli zranenia, pracovné povinnosti, tresty, káder sa zúžil. Pomôcť nám chcel Miro Haburaj, po treťom zápase sa však vážne zranil. Od polovice jesene dostal v bráne priestor Dano Cima, ktorý si miesto zastal, viackrát mužstvo podržal. Kostru mužstva tvorili Korkobec, Sidor, Levkanič, Kočan, Čokina, Janko, Hromadka, Sidor, Kapraľ. Aj z nich však niektorí vynechali päť-šesť zápasov, takže bolo ťažké ich nahradiť. Všetky zápasy jesene odohral iba Kočan a to hovorí za všetko.                  

V bilancii domácich stretnutí iba jediné víťazstvo (Seč. Polianka 4:0), hneď v ouvertúre. A to bolo málo. – Úvod sa nám vydaril. Štart do sezóny bol plný očakávania zo strany funkcionárov, hráčov i fanúšikov. Bolo to dobré herne i strelecky. Ďalšími súpermi boli mužstvá, ktoré sme pasovali do bojov o špicu tabuľky. Prišla domáca remíza a potom séria prehier. Plný zásah sa nám podaril už iba v Bystrom a v závere opäť so Sečovskou Poliankou. V domácom prostredí sme hrali viackrát minimálne vyrovnanú partiu, chýbalo šťastie, niekedy sa ukázala aj neskúsenosť hráčov a body sme strácali.

Doma teda získaných šesť bodov, aj z vonku dovezených šesť bodov. – Séria prehier mala aj psychický dopad, keď sa nedarí mužstvu, ťažšie sa hrá aj oporám. Ťažila nás tiež situácia, že v druhej polovici jesene sme hrávali zápasy jedenásti-dvanásti, vtedy sa dobrý výsledok nezískava ľahko. Výhry v Bystrom i Sečovskej Polianke sú pre nás cenné, oba tímy sa pohybujú v tabuľke pri nás. V jednom prípade už máme lepší vzájomný zápas, Bystré máme v jari doma, uvidíme, čo prinesie odveta.

Ktorý zápas bol z uličského pohľadu najlepší, resp. najhorší? – Najslabšie sme zahrali doma s Hencovcami, mužstvo totálne vybuchlo, naopak bojovný výkon sme podali naposledy v Sečovskej Polianke, predtým v Bystrom a aj prvý zápas sezóny doma. Teda pri výhrach.

Ako vnímate piatoligové derby stretnutia. Lákadlo? – Určite, pre divákov i hráčov. Myslím, že v zápasoch so Stakčínom, Kamenicou i Ptičím sme boli vyrovnaným súperom. Rozhodlo šťastie, momentálna forma alebo iné okolnosti. Jasenov a Kochanovce boli v derby lepšími mužstvami a zaslúžene vyhrali. Domáce remízy so Stakčínom i Ptičím boli stratami, šance boli na oboch stranách, niečo nám nevyšlo, nevydarilo, na kamenickom trávniku nás rozhodca „zarezal“.

Ako oddych? Kedy začnú uličskí „vlci“ zimnú prípravu? – Rok 2017 chceme začať spoločným stretnutím, kde je treba si veci rozobrať, rozdebatovať. Uvidíme, akú podobu bude mať funkcionárske zloženie klubu, veľmi dôležité bude, aby sme zastabilizovali káder, lebo hrať v krajskej súťaži zápasy jedenásti-dvanásti jednoducho nemôžeme. Dôležitá bude samozrejme aj zimná príprava, odohrať aspoň päť-šesť zápasov s kvalitnými súpermi, ak to situácia dovolí, aspoň raz-dvakrát v týždni sa zísť a tréningovo nahnať kondíciu, do odvety potrebnú.