Suverénom štvrtoligovej súťaže v skupine Juh v nedokončenej jesennej časti tohto ročníka boli Rudňany, ktoré až na jednu remízu všetky zápasy vyhrali. Je to jasný signál toho, že tento kolektív mieri vyššie. Skvelá bilancia mala spoločného menovateľa  v kvalite kádra, kde je rad známych futbalistov. Medzi nimi figuruje i Karol Sedláček, ktorému sme adresovali niekoľko otázok.

Po návrate z Rakúska ste desať rokov odvádzali výborné služby v Spišskej Novej Vsi, no predvlani ste sa rozhodli pre nižšiu súťaže u susedov. Prečo?

„Nedohodli sme sa na mojom pôsobení. Funkcionári sa rozhodli účinkovať v tretej lige len s omladinou. Hovoril som im, že bez skúseností sa nedá absolvovať takáto súťaž, hrozí vypadnutie a mali by účinkovať aspoň dvaja-traja zrelší borci. Nedali si však poradiť a tak to aj vyzeralo. Vlani ešte k vypadnutiu nedošlo, lebo prišla pandémia, ale teraz to smeruje k neodvratnému osudu... Inak, po niekoľkých kolách v predošlom ročníku sa tréner vyjadril, že bez zrelých to nejde, neskôr mi povedal, že by ma chcel späť. Lenže odmietol som. Čo už, naše cesty sa rozišli, tlačiť sa niekam nemá význam, ide sa ďalej. Taký je futbal, raz ste tu, potom zase inde. Hoci sa mi z bývalého klubu stále ozývajú, moje stanovisko je nemenné.“

Boli ste urazený?

„Nie, ale dal som slovo v Rudňanoch, že pomôžem k postupu a že neodídem, ak by s tým nesúhlasili činovníci OŠK. Tak sa aj stalo, veď sa buduje káder a všetko je na dobrej ceste.“

Aj ste uvažovali o tom definitívnom konci kariéry?

„To neprichádzalo do úvahy. Pokiaľ zdravie slúži a je o mňa záujem, tak hrám. Chcem byť na trávniku dovtedy, kým sa bude dať.“

Boli i iné možnosti na zmenu dresu?

„Pravdaže, aj z tretej ligy i z cudziny – Poľska. Bol som tiež na skúške v klube Watra Bialka Tatrzanska, kde bol trénerom Emil Jacko. Chceli ma tam, lenže ja som cestovať už nechcel a okrem toho mám robotu, ktorú si vážim. Predsa len futbalom nezarobím toľko, aby som nehľadel na zamestnanie.“

Rudňany sa teda ukázali ako najschodnejšia cesta, že?

„Určite. Veď v tomto tíme sú vlastne všetci, s ktorými som kedysi vedno hral v Spišskej Novej Vsi, klub má najvyššie ambície, takže nebolo čo riešiť.“

V minulom ročníku vám radosť unikla...

Po jeseni sme boli druhí za Sláviou TU Košice, ktorá sa napriek neodohraniu jarnej časti dostala do treťoligových zápolení. Povedali sme si, že to skúsime znovu, káder sa ešte viac vystužil. Naše výsledky boli odrazom schopností mužstva.“

Čisto hypoteticky – ako by dopadla konfrontácia Spišskej Novej Vsi a Rudnian?

„Nuž, možno si zmeriame sily o majstrovské body... Keby došlo k tomu trebárs v jeseni - hoci je to ťažké prognózovať - domnievam sa, že by sme to ustáli hlavne skúsenosťami. Psychicky sme na tom boli lepšie, lebo sme vyhrávali, kým Spišská s mladými mala celkom inú bilanciu.“