Po vystúpení v Skalici, ktoré sa skončilo tesnou porážkou znamenajúcou koniec akýmkoľvek nádejám zabojovať prípadne o účasť v najvyššej súťaži, sa popradským druholigistom neľahko koncentrovalo na uplynulé meranie síl. Podstatné však bolo vyhnať z hlavy chmúrne myšlienky a naladiť sa tak, aby domáca rozlúčka so Šamorínom dopadla čo najlepšie. Slúži ku cti Podtatrancom, že to zvládli takpovediac bravúrne.

„Zahodiť sklamanie po zápase v Skalici nebolo jednoduché, no povedali sme si, že treba zvládnuť posledný domáci zápas v tomto ročníku. Podarilo sa nám to, získali sme tri body a potešili sme divákov, ktorí prišli, hoci ich bolo málo,“ rozhovoril sa Štefan Zošák a naznačil, že podobne ako naši hokejisti na majstrovstvách sveta v poslednom zápase skupiny vediac, že štvrťfinále je stratené, bojovali o česť aj hráči FK mysleli na to isté. „Chceli sme skončiť na treťom mieste pelotónu a nie horšie, čo nám toto víťazstvo zaručilo.“

Podľa výsledku sa zdalo, že východniari si bez problémov poradili so snaživým súperom, ale dianie na trávniku bolo vyrovnanejšie. Hlavne úvod celkom hostiteľom nevyšiel a pár minút trvalo, kým sa dostali do optimálneho herného systému. „Až postupne sme nabrali správne tempo. Súper pôsobil futbalovo, prišiel hrať otvorený futbal, nemyslel na prehnanú defenzívu a my sme to ocenili. Po tom, čo sme v záverečnej štvrťhodine prvého polčasu skórovali prvý raz a vzápätí pridali aj druhý gól, sa to zlomilo a my sme sa pevnejšie usadili v sedle. Za nepriaznivého stavu už hostia nehrali tak odhodlane a koncentrovane ako na začiatku a tak sme získali viac priestoru a možností na kombináciu.“ Mimochodom, v jeseni v predošlom vzájomnom zápase Popradčania na pôde Šamorína podľahli rozdielom triedy a táto porážka ich dlho škrela. Niet pochýb, že odvtedy mysleli aj na to, ako túto prehru konkurentovi vrátia. „Ja som vtedy nebol v popradskom kádri, ale spoluhráči sa zmieňovali o tomto zápase a hotovali sa vrátiť požičané. Takže vedel som, že uplynulý duel bude svojím spôsobom špecifický a aj preto sme radi, že nám športová pomsta vyšla a ešte sme hosťom niečo aj navyše pribalili na cestu domov. Podstatné však bolo, že sme obstáli a hoci už nemôžeme zasiahnuť do baráže, aspoň bronzová priečka nám zostala. A domnievam sa, že práve túto pozíciu popradskí fanúšikovia, ktorí nám zachovali vernosť, tiež ocenia,“ povedal tento skúsený borec, ktorý sa naposledy zapísal aj medzi strelcov, keď zaznamenal v poradí tretí gól FK. „Mali sme štandardku, Slavo Kica to poslal pred šestnástku, kde hlavičkový súboj vyhral Horváth, odrazená lopta sa dostala ku mne, postrážil som si ofsajdovú pozíciu, vyhral som súboj a potom už nebol problém napáliť to do priestoru brány,“ riekol hráč, pre ktorého bol toto jeho tretí zásah po príchode pod Tatry. „Či som spokojný s touto bilanciou? Nuž, stále to môže byť lepšie a ako sa hovorí nikto by nemal byť so sebou spokojný. Ani ja nie som. Bol by som rád, keby moje zásahy znamenali body, ale tak to nevyšlo. Škoda.“

Š. Zošák prišiel do Popradu pred jarnou odvetou, pričom jeho angažovanie malo jasnú „pečiatku“ – prispieť k postupovým ambíciám. „Avizoval som, že je veľká snaha vyskúšať si prvú ligu a preto zavládlo veľké sklamanie. Mali sme to vo vlastných rukách, ale sami sme si to spackali nevydarenými zápasmi.“ Nuž, tento ostrieľaný borec má ešte naďalej platný kontrakt s FK a pokiaľ sa nič zásadné neudeje, tak sa môže už chystať na reparát v novej edícii zápolení. „Dá sa to tak povedať,“ dodal Štefan Zošák.