Zdá sa, že druholigisti Tatrana Prešov si uvedomili vážnosť situácie a v ostatných dvoch dueloch získali plný bodový úlovok. To sa odrazilo aj  postavení v tabuľke a v uplynulých dňoch došlo i k zásadnej zmene na kormidelníckom poste, keď sa funkcie ujal Jaroslav Galko, ktorý nahradil českého lodivoda Mišovca. Prvý krok novému koučovi vyšiel a rovnako ako jeho zverenci sa tešil z premiérovej výhry na Interi Bratislava.

Takže sa bezo zvyšku potvrdilo úslovie o novej metle, čo dobre zametá?

„Ťažko hovoriť o nejakej novej metle, keďže som mal prvý tréning s chlapcami v piatok a v sobotu som už tím viedol v súťažnom zápase. Takže možno nemám ani gram podielu na úspechu. To je všetko zásluha Mariána Prusáka, ktorý viedol mužstvo dva týždne.“ 

Určite ste niečo zverencom povedali po svojom nástupe – môžete reprodukovať vaše slová?

„V prvom rade som im adresoval motivačné slová a povzbudil som ich v tom zmysle, že sú momentálne najlepší futbalisti v Prešove a pokiaľ chce Tatran hrať aj naďalej v druhej lige, musia urobiť pre tento zámer maximum. Treba zodpovedne pristupovať k tréningom a zodpovedne sa pripravovať na každý duel.“

Mali ste nejaké poznatky o hre tímu?

„Keď ma Marián Prusák oslovil, tak som sa bol pozrieť v predošlom kole na vystúpenie so Šamorínom. Z kádra poznám Mira Keresteša, ktorého som trénoval v Lokomotíve, Lukáša Hricova – toho som viedol v Tatrane pred pätnástimi rokmi a Filipa Maníka, ktorého som mal v Haniske.“

Vaše prepojenie so zelenobielym klubom je známe, však ste tu pôsobili ako hráč a naposledy ako asistent trénera v ročníku 2004 – 2005. Dlho ste rozmýšľali o ponuke viesť mužstvo ako hlavný tréner?

„Mám viaceré skúsenosti so záchranárskymi prácami, naposledy som to zažil v Sabinove. Odvtedy som bol na voľnej nohe. Keď som dostal túto možnosť, tak som to lúskal v hlave z všetkých strán. Viem, že boli oslovení viacerí tréneri, no odmietli to,  ja som si povedal, že chcem pomôcť. Už aj preto, že Marián Prusák bol mojím spoluhráčom v tomto klube. Nejakú zmluvu som ani neriešil, prišiel som na zvyšné kolá a nemám čo stratiť. Urobím však všetko pre to, aby moja misia dopadla dobre.“

Takže ako to vyzeralo v hlavnom meste?

„V prvom rade  sme mali úzky káder a mali sme aj trošku šťastia. Chlapci  si však plnili úlohy naozaj perfektne, zodpovedne bránili a dodržiavali to, čo im Marián naordinoval. Chceli sme aj vyššie napádať, ale domáci boli kombinačne lepší, k čomu prispelo i to, že sa hralo na umelej tráve, na ktorú je súper viac zvyknutý. Keresteš to vzadu svojimi skúsenosťami dobre dirigoval a do prestávky sme Inter k ničomu vážnejšiemu nepustili, všetko sme uhasili. Ujali sme sa vedenia po štandardke, keď sa krásnym zakončením blysol iba 17-ročný Olejník. V druhom polčase nás domáci pritlačili, museli sme čeliť šikovným krajným hráčom, ktorí sú na hosťovaní z Trenčína. Pri dvoch situáciách sme mali veľké šťastie, no aj my sme mohli zvýšiť náskok. Najprv mal tutovku mladý Strachan a potom Maník. Takže nakoniec sme mohli vyhrať aj vyšším rozdielom. Celkove sme podali naozaj veľmi dobrý výkon, ukazuje sa, že defenzíva je spoľahlivá, však v druhom zápase po sebe mužstvo neinkasovalo ani gól.“