Je pochopiteľné, že ak sa v III. lige objaví hráč, ktorý prešiel predtým viacerými klubmi vo vyšších súťažiach a ešte k tomu i v zahraničí, tak púta pozornosť. Hlavne vtedy, pokiaľ neprišiel do týchto zápolení len „dožiť“, ale ukázať maximum a všetko, čo v ňom je. To je tiež prípad stropkovského ofenzívneho futbalistu Olivera Špilára, ktorý zaujal trénerov a tí ho oprávnene zaradili do Jedenástky elitnej regionálnej súťaže.

Keď sme sa zhovárali s týmto odchovancom MŠK Tesla, tak viackrát zdupľoval dve veci – po prvé to, že za svoj úspech vďačí ťaženiu celého tímu v jesennej fáze ročníka a tiež opakovane vyjadril sklamanie nad tým, že líder pelotónu má chudobné zastúpenie v menoslove ocenených. „Určite ma nominácia potešila a bol som rád, že som sa mohol stretnúť s kamarátmi či bývalými spoluhráčmi – napríklad Jožkom Skvašíkom. Vzhľadom na úspešnú prvú polovicu ročníka sa však domnievam, že si viacerí chlapci zaslúžili byť medzi vychytenými jednotlivcami. Hoci priznávam, že najlepšie mám zmapovaných spoluhráčov Trebárs Frederik Varga by si miesto na sto percent zaslúžil, no tréneri to až tak presvedčivo nevideli. Rovnako výborné výkony odvádzali Dano Petrišin či gólman Dmytro Prysiazhniuk.“ Nuž, koľko ľudí, toľko chutí, hovorí sa. To platí pri každom hlasovaní, pri každej ankete. Napokon, počet miesteniek je obmedzený a niekedy rozhodujú naozaj iba detaily.

Oliver zužitkoval svoj premiérový štart (nespomínal si, žeby ako dorastenec účinkoval v III. lige) na zaslúženú poctu. Má na to vysvetlenie, že upútal tých, ktorí dávali svoje hlasy? „Nebolo to ani tak mne, ako skôr o tom, že sme prví , čo je zásluha celého kolektívu a všetkých v tíme na čele s trénerom aj tých, čo nám vytvárajú podmienky a zabezpečujú kompletný servis. Aj preto by som sa chcel všetkým poďakovať, že mi pomohli takto sa zviditeľniť.“ Tento výrazný typ futbalistu sa často striedal práve s Vargom na postoch útočníka a ofenzívneho záložníka. „Často sa točíme a máme taký zvláštny štýl. Ak mám hodnotiť konkurenciu, tak určite si obdiv zaslúži za svoje kanonierske vlohy Oleg Vyshnevskyi, rovnako ma zaujal Jožko Skvašík, ale to nie je nič prekvapujúce vzhľadom na jeho bilanciu zápasových štartov aj v prvej lige. Pravdaže, svojej povesti nezostal nič dlžný ani Rado Bandžuch. Berúc do úvahy jeho predošlé miestenky v Jedenástke sa to dalo čakať,“ prezradil hráč, ktorý nemá nejaké negatívne postrehy, že by išli po ňom protihráči príliš tvrdo. “Sme ladení na presing, agresívne napádanie, máme kondíciu a skôr teda my udávame tempo zápasu. To vyburcuje aj súpera. Treba vedieť rozdať i prijať rany. Nikto ma nešetril, ale ani to nepreháňal. Kým diváci si neodpustili aj štipľavé poznámky a tuším v Krompachoch na mňa kričali, aby som sa vrátil do Zvolena,“ zaspomínal s úsmevom aj na takéto zážitky.

Podľa O. Špilára to, čo bolo, patrí minulosti, treba sa sústrediť na jar. „Nikto s nami nerátal, že budeme tak vysoko. Preto očakávame, že na jar budú rivali ostražitejší, budú vedieť, na čo si dať pozor, nastúpia už poučení, majú nás viac zmapovaných a možno nebudú hrať takú otvorenú partiu. Nazdávam sa, že odveta bude o štyroch tímoch, lebo niektorí majú skôr existenčné problémy a netrápi ich, či nás zdolajú alebo nie. Ja sa teším na zápasy s Vyšným Opátskym, Lipanmi či Vranovom. A či začíname byť nervózni? Nemyslíme na to, lebo akurát končíme etapu naberania kondičky, behania po lesoch či ihrisku. Pravdaže, chceme vyhrať súťaž a potom bude na kompetentných, či sa posunieme vyššie alebo nie. Rozhodne sa však tešíme na nastávajúce duely a nie sme prehnane nervózni, lebo nečelíme žiadnemu tlaku.“