Pred záverečným tohtoročným kolom bola vytýčená pre prvoligistov Tatrana Prešov jasná úloha: Odpútať sa z poslednej priečky. To znamenalo vyhrať na Horehroní. Na prvý pohľad „bláznivý“ cieľ, ale vo futbale je všetko možné. A to napriek tomu, že medzi oboma súpermi je pomerne priepastný rozdiel v bodovom zisku. Nehovoriac o tom, že Podbrezová v prvom vzájomnom vystúpení na štadióne Tatrana jednoznačne dominovala a získala tri body. Lenže hostia si hovorili: Čo keď motyka vystrelí?
Nestalo sa, ale aj zmierlivý výsledok východniarov rozhodne potešil. „To je pravda, sme radi, že sme neprehrali a rozlúčili sme sa s jeseňou nerozhodným rezultátom,“ rozhovoril sa Lukáš Kubus. Práve pre tohto 28-ročného hráča bude spomienka na toto meranie síl mimoriadne príjemná. Dal totiž svoj prvý gól v najvyššej súťaži, ktorý znamenal vyrovnanie a stanovenie konečného výsledku. Čo ho to bude koštovať? – nedalo nám, aby sme sa ho neopýtali: „Nejakých päťdesiat eur musím dať do spoločnej kasy, ale veľmi rád oželiem tieto peniaze,“ usmial sa šťastný strelec.
Nuž, predtým v drese Popradu patril medzi streleckú špičku v II. lige, v ročníku 2014/2015 dal 15 gólov a bol piatym v poradí medzi kanoniermi. Na základe tejto bilancie sa dostal aj do cudziny, zakotvil v poľskom klube Wisla Plock, kde sa však v koncovke nepresadil a vyzerá to tak, že toto angažmán mu ako zakončovateľovi veľmi neprospelo. V lete ho angažovali zelenobieli, ale stále len čakal na premiérový zásah. Ten prišiel doslova v hodine dvanástej. Nuž, hovorí sa, že radšej neskoro ako nikdy a v prípade tohto borca to určite platí.
Už bol aj nervózny z toho, že mu to tam nepadá? „Je to pravda. Mám dosť vysoký vek na najvyššiu súťaž, ktorú teraz hrám prvú sezónu. Takže preto som rád, že to konečne vyšlo.“ Vraj nemal tušenie pred zápasom, že by to mohlo vyjsť, ale makal na sebe a koncentroval sa na tie minúty, ktoré na trávniku strávil. Nuž, v ostatných dvoch zápasoch hral v základnej zostave a odvďačil sa tak za dôveru trénerovi spôsobom, aký je najužitočnejší. „Predtým som niekedy nehral vôbec alebo som len striedal a myslím si, že som necítil vôbec dôveru od trénera Vargu. Iné je to teraz pod vedením trénera Janteka. Nový kouč po svojom príchode urobil pohodu v šatni a to sa premietlo aj do našich vystúpení a nálady.“
Nuž, počas jesene hral v deviatich zápasoch, aj za éry S. Vargu boli duely, keď nastúpil od začiatku (tri razy), potom bol odsúdený do roly náhradníka. V závere sezóny si vážil možnosť byť zase na trávniku od prvej minúty a mienil to oplatiť aj svojím výkonom. To, že strelil gól, bolo prejavom jeho dravosti a pohotovosti. V televízii to vyzeralo, že išiel do sklzu pred brankárom, ktorý mohol rozhodca posúdiť ako nedovolený zákrok, ale Lukáš bol opačného názoru. „Strážca pravidiel bol kúsok od tejto situácie a videl, že som nefauloval.“ Vyrovnanie bolo odzrkadlením menšieho tlaku na začiatku druhého polčasu, hostia totiž mienili zvrátiť nepriaznivý stav. „Zvýšili sme aktivitu, domáci mali niektoré nepresné prihrávky a získavali sme loptu v strede poľa. Po jednej akcii po krídle vystrelil Kubo Rolinc. Ja som dôkladne sledoval loptu a sklzom som ju poslal do siete,“ popísal dôležitý moment L. Kubus. Súhlasil však s názorom, že bod ukoristili hostia s pričinením šťastia výborných zákrokov brankára Tatrana. „Podbrezová bola lepšia, futbalovejšia, mala dosť šancí, ale Jožko Talian sa prekonával a musíme mu poďakovať za remízu,“ dodal autor vyrovnávajúceho gólu. Nuž, Tatran sa síce neodpútal z poslednej priečky, ale predsa si udržal vyhliadky na dramatický boj o záchranu v jari. „Išli sme na Horehorenie s tým, že nechceme prehrať. Doma predtým sme s Myjavčanmi zase mienili vyhrať. Nevyšlo to, ale tréner Jantek povedal, že pokiaľ v Podbrezovej čosi uhráme, tak sa predošlé zaváhanie trošku zmaže.“