Už viackrát sa druholigisti Popradu predstavili v lepšom svetle, hlavne streleckom, v druhom polčase. Tak to bolo aj naposledy doma proti Trebišovu, ale i predtým na Petržalke, proti Komárnu či Košiciam. O tejto skutočnosti, ale aj o ďalších súvislostiach sme hovorili s jedným z hráčov FK Lukášom Horváthom.

Potrebujete cez prestávku vyčistenie žalúdkov od trénera, aby ste zabrali na iné obrátky?

„To si nemyslím, lebo mužstvo je skúsené a vie, čo má robiť. Tréner je zase rozvážny, snaží sa nám všetko vysvetliť pokojne. Lenže súhlasím s názorom, že po zmene strán nám to ide lepšie. Možno je to aj tým, že nás nakopne to, že do prestávky výsledok nehrá v náš prospech, ako trebárs predtým proti Petržalke. Takže nás to samo osebe vyburcuje a pomôže nám svojimi radami aj kormidelník. Doma zase stačí, že je po prvom polčase 0:0 a vieme, že treba zabrať, lebo vieme, že musíme vyhrať.“

Tak to bolo aj naposledy proti Zemplínčanom?

„Určite. Slavoj je síce posledný, ale nedomnievam sa, že má taký zlý káder, ako nasvedčuje postavenie v tabuľke. Preto aj z našej strany bol začiatok opatrnejší, oťukávací, ale potom sme vedeli, že nám prichodí pridať, aby sme získali plný zisk. Išli sme za prvým gólom, lebo len ten otvoril cestu k tomu, aby sme súpera zlomili.“

Ako by ste charakterizovali výkon Popradu v prvých 45 minútach?

„Asi tak, ako to označil náš tréner, ktorý povedal, že v chladnom počasí sa hral chladný futbal. Z našej strany to nebol optimálny výkon, hoci súper dobre bránil, ale sme zvyknutí na to, že máme oveľa viac šancí ako tentoraz. Našťastie ani hostia sa do tutovky nedostali, mám pocit, že iba raz Janko Novák mal náznak šance.“

V čom hlavne ste sa zlepšili po zmene strán?

„Hrali sme živšie, dynamickejšie, zlepšili sme pohyb a rýchlosť prihrávky, aby sme prekonali obranný val. Vedeli sme, že treba dávať viac centrov na Dragana Andriča a ostatných ofenzívnych spoluhráčov. Tak aj padol úvodný gól. Potom, čo sme sa ujali vedenia, Trebišov otvoril hru, nič iné mu nezostávalo a pre nás to bolo určite lepšie, keď sme mali viac priestoru na naše akcie. Však každý má problémy, pokiaľ hrá do plných. Dali sme dva góly, mohli sme dať minimálne ešte jeden. Hlavná vec, že sme vyhrali.“

Zrejme aj podvedomie zohráva istú rolu, predsa len ťažko je vypudiť niektoré myšlienky z hlavy, ak sa pozriete na postavenie súpera, s ktorým hráte...

„Je v tom kus pravdy. Podcenenie nám prízvukuje aj tréner, hoci u nás to nehrozí, lebo sme dosť skúsení na to, aby sme sa dopustili takej chyby. Okrem toho poznáme chlapcov z Trebišova a vieme, čo dokážu.“

Situácia na špici je nesmierne vyrovnaná, sledujete počínanie si konkurencie. Znervózňuje to trošku, ak vaši rivali tiež vyhrávajú?

„Tak ako oni čakajú na naše zakopnutie, tak zase my čakáme na ich zlyhanie. Súťaž je však ešte pred nami, zostáva odohrať ešte veľa kôl, hoci priznávam, že nečakal som, že Dubnica bude na tom tak dobre. Minulý rok Pohronie takto vypálilo a hrá teraz v prvej lige. Súťaž je vyrovnaná  a každý môže hrať s každým vyrovnanú partiu. No ukazuje sa, že už sa celky  výkonnostne viac špecifikujú a tabuľka sa drobí na skupinky.“