Nováčik vždy vstupuje do vyššej súťaže s entuziazmom aj s istou mierou očakávania či naplnenia predpokladov. Rovnako tak sa však mieša i neistota, ako si bude počínať v silnejšej konkurencii. Tieto príznaky okúsili v jeseni druholigoví futbalisti Trebišova.  Ich bilancia nie je najhoršia, hoci s odstupom času si iste hráči, členovia realizačného tímu, funkcionári i fanúšikovia  hovoria, že pri lepšej konštelácii hviezd to mohlo byť ešte o čosi lepšie.

To naznačil pri svojom spätnom pohľade na dianie i kapitán tímu Jaroslav Kolbas: „Určite to bolo pre nás ako tím niečo nové. Predsa len skok z tretej ligy do druhej je markantný, veľký, ak mám na mysli úroveň zápolení a veci okolo futbalu. Navyše súťaž je celoslovenská a má vyššiu úroveň než v minulom ročníku. Podľa mňa je to však prínos pre slovenský futbal, ktorý sa takto skvalitňuje. Pre nás ako nováčika to bolo ťažké. Nazbierali sme nejaké body, ale mohlo ich byť  viac, avšak i menej. Škoda niektorých zápasov, v ktorých sme mohli viac vyťažiť. Nebolo to zlé, ale keby sme mali o nejaké tri-štyri body na konte viac, tak by sme boli spokojní,“ rozhovoril sa skúsený futbalista. Pravdaže, aj jemu vŕtajú v hlave niektoré skutočnosti, prečo sa daktoré zápasy nepodarilo zvládnuť lepšie. „Doma nás mrzela porážka s Komárnom, čo je  súper, ktorý bude tiež bojovať o udržanie sa. Vonku zase sme mohli vydolovať výhru v Podbrezovej, kde sme boli lepší, ale dosiahli sme len na remízu, alebo v Novom Meste nad Váhom, kde sme dali regulárny gól, ale nebol uznaný,“ uviedol borec, ktorý na Zemplín prišiel v lete a ako sa vyjadril, neľutuje svoje rozhodnutie.  „Urobila sa tu dobrá partia chlapcov. Vedenie klubu sa snažilo o to, aby sme pracovali v dobrých podmienkach. Vďaka patrí všetkým nadšencom. Klobúk dolu pred vedením Slavoja, tými, čo dávajú do futbalu svoje peniaze.“

Určite už teraz sa vie, že jar bude ešte tvrdšia než jeseň. „Vypadávajú štyri tímy a nikto nebude chcieť držať čierneho Petra. Preto sa treba maximálne konsolidovať, načerpať energiu a vyvarovať sa nedostatkov, ktoré sa objavili v uplynulom priebehu.“  J. Kolbas mal na mysli napríklad slabšiu streleckú potenciu, veď východniari  sú nechceným outsiderom v počte nastrieľaných gólov. „Trpeli sme na koncovku, hoci zásahy nepribúdajú tak  ako v nižšej súťaži. Mohlo  ich byť však viac, lebo do šancí sme sa vedeli dostať. Ešte  dobre, že sme to vyvážili lepšou defenzívnou prácou a mnoho gólov sme zase neinkasovali a  to ešte bilancia mohla byť lepšia, keby sme lepšie zvládli duely v Žiline či Bardejove. Vo väčšine súbojov sme však vcelku dobre bránili, lebo sme vedeli, že hrať otvorenú partiu by nebolo  veľmi rozumné.  Celkove rezervy boli vzadu aj vpredu, každá chybička bola totiž potrestaná. Je to iné ako v regionálnych zápoleniach.“

Ostrieľaný matador naznačil, že mužstvo bolo dobre vyskladané, vyvážené, hoci každý tréner chce mať na všetkých postoch ideálny typy. Nie je vylúčené, že v zime ktosi aj Slavoj posilní. „V lete bola súpiska sceľovaná aj narýchlo, čo bol istý hendikep oproti tým kolektívom, ktoré sú dlhší čas pokope. Preto sme spočiatku trošku doplácali i na menšiu zohratosť a herný prejav bol možno v úvode aj opatrnejší, lebo sme nevedeli, čo nás v tejto súťaži čaká. Teraz sme už rozkukanejší, zmapovali sme si súperov a úroveň zápolení. Už vieme, čo tento futbal prináša a budeme vedieť lepšie čeliť nárokom.“ Určite niektorí jednotlivci si museli osvojiť nároky II. ligy a až s pribúdajúcimi duelmi sa aklimatizovali. „Pre daktorých to bolo niečo nové, nepoznané. Rešpekt hlavne vonku bol preto miestami zjavný a mohlo to byť azda i odvážnejšie. S pribúdajúcimi súbojmi sme sa však osmelili. Naproti tomu doma to bolo iné, keď  sme prehrali len s favorizovanou Lokomotívou a po nešťastnom priebehu aj s Komárnom. Avšak pred našimi divákmi sme bodovali tiež proti vyspelým rivalom a hralo sa nám určite na našom ihrisku lepšie než vonku. To je však príznačné aj pre ostatných účastníkov,“ dodal J. Kolbas s tým, že ak sa Trebišov  chce ocitnúť v druhej časti v pokojných vodách, musí častejšie bodovať i v cudzom prostredí.