Už sme si zvykli na to, že podchvíľou daktorý futbalista zamení slovenské hracie plochy za zahraničné. Obľúbenou destináciou sa stali aj rakúske tímy z nižších súťaží, kde pôsobí rad  našich  jednotlivcov. Niekedy však uprednostnia iba civilné zamestnanie a to je aj prípad už bývalého trénera svidníckeho treťoligového tímu Ľubomíra Horochoniča.

Niektorým aj unikla skutočnosť, že už nepôsobíte na lavičke 1. FK. Je to tak?

„Od prvého januára som definitívne skončil ako lodivod. Odišiel som za prácou do Rakúska. Mojím nástupcom sa preto stal Alojz Lehocký.“

Váš koniec mal súvis so zdravotnými problémami?

„Nie. Prišla možnosť odísť pracovať vonku a tak som ju prijal. Moja manželka chodí do Rakúska štrnásť rokov, opatrovala rodičov našich známych, ktorí ma oslovili s touto možnosťou už pred pár rokmi. Rozmýšľal som preto o tejto príležitosti už dlhší čas. Naposledy mi majiteľ firmy – syn opatrovaných rodičov -  riekol, že teraz alebo už nikdy. Ja som si teda vybral a venujem sa renováciám. Hlavným dôvodom bolo, že sme teraz spolu s manželkou, predtým to bolo oklieštené jej turnusmi. Pravdaže, aj finančný aspekt nie je zanedbateľný.“

Na ako dlho ste opustili svidnícky futbal?

„Nad tým som sa nezamýšľal, som tu iba druhý mesiac. Ako sa hovorí – človek mieni, pán Boh mení...“

Ako vaše rozhodnutie prijali predstavitelia klubu?

„Neurobil som to náhle, už počas  jesennej sezóny som prezidentovi klubu naznačoval, že sa mi rysuje takáto možnosť, takže nech si radšej zháňa náhradu. Prezident si myslel, že to nemyslím vážne a rozprávam pod vplyvom emócií po nejakom prehranom zápase. Potom sa dozvedel, že som dal v práci výpoveď a tak sme si to definitívne vyjasnili. Spoločnými silami sme však našli východisko zo situácie a náhradu za mňa. Rozišli sme sa férovo.“

Takže je celkom možné, že sa pod Duklou ešte niekedy na lavičke objavíte?

“Nevylučujem to, vždy sme sa rozišli korektne. Mňa trénovane baví a pokiaľ budem doma, tak s tým nemám problém.“

Uplatníte svoj trénerský rukopis aj v zahraničí?

„Nuž, je to celkom reálne  Mám taký prísľub od majiteľa firmy, že sa dostanem k futbalu, ale musím sa zdokonaliť v nemeckom jazyku. Predsa len iné je niekomu rozumieť a niekomu rozprávať i niečo ho naučiť.“

Niet pochýb, že sa vám neodchádzalo ľahko?

„To je pravda, lebo už vlani som na margo hodnotenia jesene riekol, že v tíme sa vytvára veľmi dobrá partia – po futbalovej i ľudskej stránke. Aj ma mrzelo, že opúšťam chlapcov i prezidenta a mini výbor funkcionárov,  lebo títo ľudia robia futbal doslova na kolene. Lenže ja som vedel, že je to moja posledná šanca na tomto poli a musel som sa rozhodnúť.“