Medzi skúsených hráčov s prvoligovými ostrohami sa v tomto ročníku III. ligy zaradil aj Ján Hatok. Tridsaťročný borec sa po šiestich rokoch vrátil do zelenobieleho dresu a nás zaujímalo i to, ako si zvykal na nižšiu súťaž, keďže predtým pôsobil medzi elitou.

Po odchode zo  Šariša ste účinkovali v Karvinej, Poprade  a na dva razy v Pohroní. Ešte ste pomysleli na to, že sa kedysi objavíte v Prešove alebo ste  vtedy hlučne zabuchli dvere..?

„Káder som opustil v prvej sezóne po vypadnutí, hrali sme vtedy v druhej lige,  nedošlo však k dohode ohľadom zmluvy a podmienok. Vyskočila však možnosť zamieriť do Karvinej, tak som ju akceptoval.“

Naposledy ste hájili farby prvoligistu z Pohronia, prečo ste odtiaľ odišli?

„Bolo v tom viac vecí. Jednak  rodina zostala na východe a fungoval som ako kamionista. Pendloval som hore-dolu, domov som sa dostal raz za tri týždne. Ku koncu minulej sezóny sa riešilo aj to, či predĺžim zmluvu. Najprv mi bolo povedané, že kontrakt bude pokračovať, po záchrane sa to všetko zvrtlo. Neskôr sa mi ozval jeden z funkcionárov, že klub predsa chce uzatvoriť ďalší kontrakt, ale všetko to bolo len také povrchné a ja som si už medzitým uvedomil, že chcem byť doma. Celkove však v tomto klube som zažil najkrajšie futbalové obdobie, dosiahli sme nejaké míľniky a navyše je tam veľmi spriaznené futbalové prostredie.“

Šokovali vás tamojšie nedávne zmeny?

„Mám na to svoj názor, ale nechcel by som to rozpitvávať.“

Ako ste sa dostali do kontaktu s Tatranom?

„Vyskytli sa viaceré možnosti z prvej i druhej ligy, ale v súčasnosti nie sú finančné návrhy také zaujímavé, ako sa možno niekomu zdajú. Nič ma naozaj nepresvedčilo, možno som už vo fáze, keď vchádzam do reality...“

Nechcete azda naznačiť, že Tatran vám dal viac než dajaký prvoligista?

„V prvom  rade som pri rodinke a navyše vzhľadom na súťaž, akú hrám, som dostal naozaj solídne podmienky. Popri tom trénujeme s Maťom Luberdom detičky, takže aj to je spôsob na prilepšenie si. Perspektívne však budem riešiť aj nejakú pracovnú rolu. Neznamená to však, že by som uvažoval o ukončení kariéry. Hoci veľa bude záležať na tom, ako to bude s futbalom v Prešove.“

Našli ste v šatni niekoho,  s kým ste si i predtým v Tatrane v áčku zahrali?

„Z aktívnych futbalistov je to jedine Maťo Luberda a zažil som i trénera Peťa Petráša. Jeho som oslovil s možnosťou, že by som sa vrátil. Rýchle sme sa dohodli.“

Tretiu ligu ste si už predtým oprobovali?

„Keď som končil dorasteneckú kategóriu, tak som sa objavil v juniorke. Mimochodom, neviem, či ma pamäť zrádza, ale pokiaľ si pamätám, tak úroveň súťaže bola pred rokmi o čosi vyššia.“

Po nasadení a záťaži  v najvyššej súťaži ste dianie v regionálnych zápoleniach zvládali – ako sa hovorí – ľavou zadnou?

„Možno sa to tak zdá, ale určite to nebolo také jednoduché. Azda s výnimkou rýchlosti, lebo tempo hry je podstatne pomalšie. Máme kvalitný káder a každý musí makať, aby si zaslúžil flek v zostave. Nehovoriac o ambíciách, lebo tie sú najvyššie, však tradícia velí hrať inde než momentálne.“