Hoci dva razy vyhrali a získali poltucet bodov, predsa stále majú v kolónke získaných bodov nulu (pred časom DK  riadiaceho orgánu odrátala FK 6 bodov za nedodržanie náležitostí súvisiacich s mesačnou zbernou faktúrou). Napriek tomu sa im už ľahšie dýcha. Reč je o druholigistoch Popradu, ktorí po dlhšom čase (takmer troch mesiacoch) znovu dosiahli úspešný výsledok a naposledy vyhrali prekvapivo v Púchove. Čo podmienilo tento nečakaný výsledok, o tom bližšie porozprával Richard Šesták.

Už ste aj zabudli, ako sladko chutí výhra, že?

„Určite a preto sme radi, že sme si tento pocit obnovili. Chvalabohu za tento úspech.“

Domáci sú nevyspytateľní, čo dokázali dosiaľ niekoľkými výsledkami proti silným rivalom. Čím ste ich zaskočili?

„Ťažká otázka. Zrejme však najviac zabral vysoký presing v prvom polčase.“

Po  predošlej domácej hladkej prehre s Podbrezovou bolo treba urobiť nejaké korektúry v hernom prejave. Čoho sa týkali?

„Proti Podbrezovej sme nehrali tak dobre ako teraz, boli sme smerom dopredu nevýrazní a celý zápas sme iba bránili. Teraz sme chceli byť nebezpeční aj v ofenzívnej činnosti, čo nám vychádzalo.“

Domnievate sa, že vás súper podcenil?

„Určite. Nevychádzala mu kombinácia, do prestávky sa nedostával do šancí. Po zmene strán nás síce viac pritlačil, ale dokázali sme to eliminovať.“

V polovici úvodného polčasu ste skórovali, ako ste zaskočili Púchovčanov?

„Mali sme loptu na ľavej strane, nasledoval dlhý pas na opačnú stranu, Arthur Legnani išiel do súboja jeden na jedného, v šestnástke zasekol protihráča a obaľovačkou poslal loptu k zadnej žrdi.“

Mohli ste ešte náskok zvýšiť?

„Do prestávky boli nejaké možnosti, odvtedy, ako sme sa ujali vedenia, sme však poľavili a domáci prevzali iniciatívu. V druhom polčase sme sa držali do šesťdesiatej minúty, potom boli Púchovčania v tlaku. Mali veľa štandardiek, vypracovali si i tutovky, ale zásluhou šťastia i zákrokov nášho brankára sme si náskok ustrážili.“

Niet pochýb, že hlavne psychicky vás táto výhra nakopne, čo poviete...

„Verím tomu a radi by sme z tohto úlovku ťažili aj v nasledujúcich vystúpeniach.“

Vy ste síce Tatranec, ale do rodného regiónu ste sa vrátili po dlhých rokoch...

„Ako žiak som odišiel do Žiliny, kde som pobudol sedem rokov. Potom som hosťoval na západnom Slovensku, čo súviselo s tým, že som študoval na vysokej škole v Bratislave kondičné trénerstvo. V ostatných dvoch sezónach som hral v Rakúsku za dva štvrtoligové tímy. To, že som si obliekol dres FK, súviselo s tým, že ma oslovil Roman Pazúr, pričom ja som už v lete plánoval vrátiť sa do Popradu a riešil som to aj cez môjho agenta.“