Zaujímavú jeseň má za sebou tréner Jozef Kukulský. Väčšinu tohto obdobia strávil na lavičke Giraltoviec, ale po vystúpení v Plavnici sa mu ozvali zástupcovia Liptovského Mikuláša, aby sa znovu pustil do druholigovej roboty. Slovo dalo slovo a tento kouč už o pár dní viedol Liptákov prvý raz v ďalšom kole na ihrisku Bardejova, kde predtým tiež pôsobil. A uhral s novými zverencami interesantný výsledok 3:3, pričom mnohí nedávali hosťom za stavu 3:0 pre Partizán žiadnu šancu...

My sme sa však s týmto koučom zamerali na to, aby priblížil svoje postrehy, ktoré nazbieral počas účinkovania v najvyššej regionálnej súťaži na lavičke MFK Slovan. „Naša hra nezodpovedá postaveniu v tabuľke. Počínali sme si aktívne, konsolidovane, otvorene, kombinačne, a to ako na domácom ihrisku, tak i v prostredí súperov. Za zmienku stála remíza v Krompachoch, vyhrali sme v Stropkove, čo sa nikomu inému nepodarilo a rovnako tri body sme získali vo Svidníku, čo je vlastne béčko Bardejova. Aj doma výkony boli hodnotné. Škoda, že celkovo sme niektoré duely nezvládli, prehrali sme o gól alebo sme nedali ani jeden gól. Po mojom príchode som sa snažil vtlačiť mužstvu nový herný štýl, čo si tiež vyžadovalo nejaký čas. Musím hráčov pochváliť za ochotu pracovať, chodili vo veľkom počte na tréningy. Mrzelo ma akurát to, že hra nebola vyvážená primeranými výsledkami. Giraltovský futbal však tradične figuroval v popredí pelotónu a nazdávam sa, že napriek niektorým zlyhaniam môže kolektív napredovať.“

Od výhry vo Svidníku v závere jesene MFK Slovan už do konca tejto časti zápolení nezískal ani body, štyri razy po sebe prehral. „Najväčším problém bolo premieňanie šancí, súperi nás za to dokázali vytrestať. K tomu treba prirátať niektoré výpadky hráčov. Napríklad Čurlík chýbal kvôli pracovným povinnostiam pár týždňov. Najväčším problémom bol post stredného útočníka. Zakladal som si na Kubovi Dvorjakovi, ktorý sa však zranil, namiesto neho išiel Vojta, ktorý sa však tiež zranil.“ Možnosti si Giraltovčania vedeli vypracovať, ale chýbala im efektívnosť, presnosť, dôraz v zakončení. Výpadky osvedčených jednotlivcov nebolo jednoduché zahladiť a to sa odzrkadlilo v neuspokojivých rezultátoch. Okrem toho nemožno zabudnúť na odchod Digoňa. „To bolo to najhoršie pre bilanciu. Keby Matúš zostal, tak sa domnievam, že by sme mali podstatne viac bodov.“

Kolektívu sa nedarilo podľa predstáv hlavne doma. Tri prehry a dve remízy sú výrečným svedectvom. „Niektoré duely boli o tom, že sme síce dobývali bránu hostí, ale preraziť brániaci val bolo nad naše sily práve kvôli absencii hráča, ktorý to v zhustenom priestore dokáže. Naopak, súperi nás vedeli zaskočiť po brejkoch. Tak to bolo v dueloch s Veľkými Revišťami či so Svitom. S Vyšným Opátskym by som bral remízu, hoci súper ukázal kvalitu. S Vranovom sme zahodili tutovku, namiesto vyrovnania prišiel druhý úder hostí. V Lipanoch sme vyhrávali, no nakoniec sme dostali poltucet zásahov. Zavše zavážila menšia skúsenosť, u nás bolo len pár zrelších borcov a mladí sa ešte mnohému musia priučiť,“ dodal J. Kukulský, ktorý mal dobrý viackrát pocit, ale za top výkony považoval zápasy v Stropkove či vo Svidníku. „Na týchto dueloch treba stavať aj v odvete, lebo hráči sa presvedčili, že majú na to, aby bodovali v súperení s každým rivalom.“