Hlavné menu

Padla Pisa i „Bohemka“, v Skalici obojstranná dôvera

Šéfredaktor|25. júl 2017 o 00:00

Lukáš Opiela sa vracia na slovenské futbalové trávniky.

Záhoráci ostali v uplynulej sezóne jediný bod pred postupovými bránami do Fortuna ligy. VSS Košice ako druholigový víťaz nesplnil požadované podmienky pre účasť medzi futbalovou slovenskou elitou, tešila sa tak Nitra, ktorá na druhom mieste v tesnom súboji porazila Skalicu. Pre nasledujúcu sezónu opäť postupový cieľ a pomôcť k jeho naplneniu má aj Lukáš OPIELA...

Humenský odchovanec je už skúseným harcovníkom futbalových trávnikov, po ôsmich rokoch v českej Gambrinus lige strávil dve sezóny v Senici, pred dvoma rokmi na vlastnej koži zažil, ako chutí futbal v Taliansku, po ročnej odmlke sa na trávnik opäť vracia a sezónu 2017/2018 začne v slovenskom futbalovom prostredí.

 

Ako došlo k prepojeniu Lukáš Opiela – MFK Skalica? - V spojení so Skalicou som už dlhšiu dobu, smelo možno povedať, že v kontakte to sú už roky. Niekoľkokrát som sa rozprával s tímovým manažérom Romanom Čavojským (pozn. red.: hrával aj za HFC Humenné), s ktorým sa osobne poznám a prebrali sme aj tému, že raz by som v Skalici mohol hrať. Že sa tomu stane teraz, mali hlavné slovo tréneri, čo samozrejme zohralo podstatnú úlohu. Navzájom v seba veríme, ja metódam trénera, on mojim schopnostiam.

Máte za sebou ročné angažmán v tíme Robur Siena (Lega Pro, tretia najvyššia súťaž v Taliansku)... - Angažmán v Siene hodnotím ako dobrú skúsenosť. Naučil som sa nový jazyk, na vlastnej koži spoznal taliansky futbal, kultúru, veľa známych ľudí talianskeho futbalu. Z profesionálnej stránky bol začiatok super, zlom nastal po predaji klubu v polovici sezóny, klub stratil ambície postupu, čo podľa mňa bola veľká chyba, pretože sme sa nachádzali v tabuľke tuším na 4. pozícii a všetko bolo otvorené. Nastali zmeny v realizačnom tíme, pridali sa ďalšie skutočnosti, ktoré dosť ovplyvnili jarnú časť. Ale celkovo určite nič neľutujem. Následne sa udiali veci aj v mojom osobnom živote, uprednostnil som ich, takže aj keď som mal v klube ešte ročnú zmluvu, rozhodol som sa ju prerušiť. Vrátil som sa do Prahy, kde žijem spolu s priateľkou.

Taliansko je jednou z európskych kolísok futbalu. Čo vás v tejto krajine potešilo, čo naopak sklamalo? - Sklamalo ma len to, že pôvodný majiteľ sa vzdal a predal dobre fungujúce mužstvo, noví majitelia nepokračovali v tom, čo sa začalo. Prichádzal som do Sieny, ktorá mala postupové ambície, no tie sa touto transakciou zmenili. Potešilo ma uznanie od trénerov, fanúšikov, od oboch trénerov, ktorí pri mužstve pôsobili, dokonca s jedným z nich som dodnes v kontakte. Bolo milé, ak počujete od trénera slová: „Mať takých futbalistov, ako ty, jedenásť, postúpime,“ je príjemné počuť. Tréner, ktorý, keď som do Sieny prišiel, nebral ohľad, že už mám niečo za sebou, a keďže som nevedel spočiatku reč, nemohol som komunikovať jazykom, len futbalom sa predviesť na ihrisku.

Nelákalo vás ostať v inom talianskom klube? Naskytli sa možnosti? - Zvažoval som jednu alternatívu, bol som v kontakte s mužstvom Pisa, kde trénoval Gattuso, známy bývalý stredopoliar AC Milano, postúpili do Serie B a v oboch našich vzájomných zápasoch som sa mu páčil. Napokon sa však kontrakt zadrhol, nakoľko vyšlo na povrch, že Pisa má existenčné problémy a budúcnosť klubu je nejasná. Kritizoval to aj v televízii práve Gattuso, tak mi bolo jasné, že tadiaľ moja ďalšia futbalová cesta nepovedie. Mal som tiež možnosti ostať na rovnakej súťažnej úrovni, teda v Lega Pro, ale uprednostnil som veci v osobnom živote a vrátil som sa k priateľke do Prahy.

Črtala sa alternatíva návratu na český trávnik? - Po návrate do Prahy už bežala nová sezóna, ale dohodol som sa s Bohemians Praha, kde pôsobil môj bývalý tréner, aby som zostal v kondícii, či môžem trénovať s nimi. Dostal som povolenie od športového riaditeľa, mimochodom od človeka, ktorý pred pár rokmi mal záujem, aby som hrával v Slavii Praha. Prešiel týždeň a tréner mi navrhol, či by som nechcel v „Bohemke“ ostať, aby sa v zime podpísala zmluva. Bol som za, veľmi mi to vyhovovalo, Bohemians už mal dohodnutý predaj svojho mladého futbalistu, reprezentanta do 21 rokov, do Plzne, za ktorého som mal byť v mužstve náhradou. Z prestupu mladého futbalistu zo strany plzenského trénera však zišlo, tým padla aj moja situácia, pretože majiteľ Bohemians si už ďalšiu zmluvu dovoliť nemohol. Takže to, čo sa zdalo už ako hotová vec, sa nezrealizovalo. Päť mesiacov som teda ostal bez futbalovej záťaže, len ja, kondičný tréner a individuálne tréningy, na ktoré som chodil neskoro večer alebo skoro ráno, pretože v Prahe je problém dostať sa na ihrisko, kde je vstup voľný pre kohokoľvek. Bolo to náročné, no s loptou som potreboval byť v kontakte, tak som to riešil takto. I keď si nad mojím správaním priateľka často ťukala na čelo, podporovala ma, vedela, že patrím na ihrisko a ja som to nechcel len tak vzdať. Obetoval som tomu veľa, pretože som stále cítil, že som na tom dobre, možno ešte lepšie, než v mladších časoch.

Akú má teda Lukáš Opiela futbalovú súčasnosť? - Momentálne ma zlákala Skalica, sme dohodnutí. Poznám trénerov, s ktorými som pracoval v Senici, panuje obojstranná dôvera, preto som tu. Máme za sebou prípravne zápasy, v ktorých sme v prvom síce prehrali 1:2 s Opavou, ale nevyužili sme množstvo šancí, v druhom zápase sme dali 3:0 Slovácku, ktoré nastúpilo v plnej ligovej zostave a v treťom sme vyhrali 1:0 s Vion Zlaté Moravce. Sú tu chlapci, futbalisti, ktorí hrajú spolu už dlhšie, trénerov systém nám maximálne vyhovuje, ale až súťaž ukáže, ako naozaj na tom sme. Verím v silu tohto kolektívu,“ dodal 31-ročný futbalista.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: