Veľmi neštandardný a svojím spôsobom ubíjajúci úvod druholigovej  jari vnímajú  hlavne dva kluby Poprad  a Košice. Ich vzájomný duel sa v prvom tohtoročnom kole nekonal, vzápätí prišlo nariadenie o odložení dvoch ďalších kôl kvôli hrozbe koronavírusu. Aj o tom, ako to stráviť, sme hovorili s trénerom Podtatrancov Jaroslavom Belejčákom.

Ste skúsený kormidelník, zažili ste niekedy podobnú situáciu?

„To nie. Nie som rád, že sa odďaľujú súťažné súboje, ale situácia je jednoducho taká, že sa treba prispôsobiť. Inej pomoci niet.“

Relatívne vám prišlo aj trošku vhod, že ste odohrali aspoň štvrťfinálový pohárový súboj v Dunajskej Strede. Ako s odstupom pár dní hodnotíte tento ostrý test pripravenosti na jarné boje?

„ Tento zápas dosť odhalil. Hlavne to, že sme do prestávky ukázali toho málo, mienili sme podstatne viac. Hoci berieme fakt, že kvalita bola na strane domácich, ktorí majú lepších hráčov . Napriek tomu sme nemali súperovi toľko toho dovoliť. Hrali sme jednoducho zakríknuto.“

Myslíte si, že to pramenilo z prostredia a diváckej kulisy, na akú nie sú zvyknutí?

„Prostredie bolo vynikajúce a zverenci boli radi, že hrajú pred takým obecenstvom. Vážili si túto skutočnosť. Bodaj by bolo čím viac takých fanúšikov na Slovensku ako v Dunajskej Strede, kde ich chodí na štadión naozaj veľa.“

Takže ustráchanosť vášho tímu možno pripísať skôr tomu, že išlo o prvý „vážny“ zápas v tomto roku?

„Súhlasím s týmto názorom. Prvú polhodinu, kým sme nedostali gól, to bolo obojstranne nervózne, lenže potom domáci vedeli, čo s loptou, kontrolovali priebeh stretnutia a dominovali. My sme po zmene strán ožili, nasadili sme mladíkov, ktorí si nepripustili žiadnu nervozitu, jednoducho sa chceli ukázať. Ako mužstvo sme ukázali v druhom polčase lepšiu tvár, ale zvrat sme už nedocielili.“

O pár dní vás čakalo ligové vystúpenie v Košiciach, lenže nehralo sa. Kedy ste sa dozvedeli, že sa nebude hrať?

„V piatok o deviatej večer. Boli sme nachystaní vycestovať na súboj, ale nakoniec prišlo k rozhodnutiu, že sa odkladá.“

Pre vás to bola možno trošku aj lotéria - lebo po vypadnutí v pohári psychika hráčov iste nebola najideálnejšia , ale na druhej strane bola tu príležitosť odčiniť predošlú prehru...

„Možno to prišlo i čiastočne vhod, súhlasím, ale teraz by sme už určite potrebovali hrať o body.“

Zimná príprava bola enormne dlhá, teraz sa toto súťažne hluché obdobie znovu predlžuje. Čo s tým?

Nič, len čakať, ako sa situácia vykryštalizuje. Nepríjemné je tiež to, že ani prípravné súboje nemôžu byť.“

A čo keď sa prípadne nebude dať hrať neskôr pred  priaznivcami?

„Nehráme preto, aby sme sa zabávali,  ale pre divákov.“

Ako udržať vysoký stupeň nasadenia a zápalu, keď zovšadiaľ útočia správy o svetovej vírusovej hrozbe?

„Je to náročné. Stupňuje sa i nervozita aj neistota. Chlapci chcú hrať, všetci sa tešili, že po viacerých týždňoch prípravy budú zápoliť o body, ale zrazu sa to všetko posúva.“

Máte jednozápasové manko, považujete to za nevýhodu, či naopak istú výhodu v boji na diaľku s konkurentmi?

„Nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Až potom, keď sa súťaž rozbehne, príde presná odpoveď na túto otázku.“