Dvojnásobný dôvod na smútok mal v uplynulom meraní síl druholigových zápolení futbalista Popradu Dragan Andrič. Tento skúsený borec  pobudol na ihrisku len krátko a pre zranenie musel nútene odstúpiť, navyše domáci FK vysoko podľahol Banskej Bystrici. Zdá sa, že na tohto súpera nebudú Podtatranci celkove v dobrom spomínať, lebo v jeseni sa vo vzájomnom pohárovom súboji tiež niektorí zranili, medzi nimi i Andrič a okrem neho aj Maslo a Luberda. S legionárom – smoliarom – sme hovorili hlavne o tom, prečo aj tentoraz nedohral duel so Stredoslovákmi.

Dragan, čo sa vám prihodilo, že ste sa porúčali z ihriska po pár minútach?

„Stalo sa to v druhej minúte, keď som dostal druhý raz loptu, protihráč bol na ľavej ruke, otočil som sa. Vtom som sa pošmykol, spadol som na koleno a nepamätám si, či aj protihráč na mňa nespadol. Niečo som počul, že ruplo v kolene aj v rebrách. Išiel som za postrannú čiaru, kde som bol v opatere maséra. Skúsil som ešte pobehať mimo ihriska, vyzeralo to byť v pohode a  tak som sa na ihrisko vrátil. Lenže rýchle som zistil, že nemôžem dýchať a pravá noha ako keby nebola moja. Tak som sa nechal vystriedať, išiel som do šatne a tam som odpadol od bolesti v bruchu a z toho, že som sa nemohol poriadne  nadýchnuť. Následne ma brala sanitka do nemocnice.“

Čo povedali lekári?

„Zistilo sa, že nemám zlomené rebrá, ale silne narazené  a pokiaľ ide o kolená, vyzerá to na poškodené väzy. Viac sa o tom bude vedieť po podrobnejších vyšetreniach. A či mi hrozí operácia? Uvidíme. Som optimista a verím, že sa zaobídem bez toho.“

Už ste mali niekedy problémy s kolenom a boli ste už aj  operovaný?

„Nikdy v živote.“

Videli ste ešte aspoň kúsok z diania v zápase?

„Nie, len videozáznam. Škoda, ako to dopadlo a mrzelo ma to i preto, že ako jeden z mála starších, čo sme boli na súpiske, som chcel pomôcť mladým spoluhráčom.“

V predošlom zápase v Skalici to vyzeralo fajn a dokonca vy ste boli blízko k tomu, aby sa Poprad vrátil domov aspoň s bodom...

„Nuž, mal som tam veľkú šancu na vyrovnanie, ale brankár mi to zmaril.“

Ako to vyzerá s vaším účinkovaním pod Tatrami?

„Zmluvu mám platnú ešte na ďalší ročník a naznačil som funkcionárom klubu , že by som rád pokračoval v kariére v tomto tíme. Hoci niektoré veci sa zrejme zmenia.“

Tento polrok je pre vás viac ako smutný. Najprv ste nemohli hrať pre koronakrízu a keď sa konečne uvoľnili obmedzenia, prišlo zranenie...

„Taký je život.“

Mnohí upozorňovali na to, že po dlhej pauze vyplnenej improvizovaným tréningovým procesom môžu prísť častejšie zranenia. Súhlasíte s týmto názorom?

„Je jasné, že nie sme na takej úrovni pripravenosti ako obvykle, lebo trénovanosť je iná a chýbajú nám napríklad  súboje z tréningov. Hoci v mojom prípade išlo skôr v tomto prípade o smolu a podiel malo na tom aj to, že ihrisko bolo mokré a preto som sa pokĺzol.“