Momentálne je v ružomberskom prvoligovom futbalovom tíme niekoľko hráčov, čo predtým hájili farby košického 1. FC či FC VSS. Najznámejším je Peter Gál-Andrezly, ktorý v Liptove naháňa loptu dva roky. Naposledy sa predstavil v drese MFK aj proti Tatranu Prešov na popradskom štadióne ako striedajúci hráč. Po svojom príchode na pľac priniesol do hry hostí dávku dynamiky a ťahu na bránu Šarišanov.

Samozrejme, aktérom nebolo čo závidieť, lebo sa museli pasovať s náročným terénom a mrazivým počasím. Od tejto skutočnosti sa začal odvíjať náš dialóg s týmto futbalistom. „Priebeh merania síl ovplyvnilo ihrisko aj počasie. Aj preto to bol náročný duel. Predpokladali sme, že domáci vsadia na súboje a dobrú obranu, všetci budú pod loptu a o to ťažšie sa bude dobývať ich brána. Chceli sme vyhrať, hlavne po zmene strán naša aktivita stúpala, ale, žiaľ, nastrelili sme len brvno.“

Ružomberčania podobne ako východniari sa v tomto roku mordujú s koncovkou a rovnako ešte nestrelili prvý jarný gól. Na rozdiel od Šarišanov si však vybojovali účasť v prvej šestke, lenže pokiaľ tam chcú obstáť so cťou, musia aj oni zdokonaliť streľbu. „Nie je to dobrá vizitka, hlavne nie pre nás, čo pracujeme v ofenzíve, hoci sa vieme dostať do šancí a sľubných streleckých príležitostí. Len premieňanie možností nie je účinné. V tom musíme pridať,“ pridal kritické postrehy mierené do vlastných radov tento krajný záložník či útočník.

Pravdaže, nemohli sme obísť tému pôsobenia v košickom celku a to, ako vníma s odstupom času účinkovanie na východe. „Či sa spomienky vytrácajú? Nepovedal by som, však tam som začal so seniorským futbalom, prežil som pár sezón, hoci momentálne to ide akosi do zabudnutia, lebo Košičania sa nepohybujú v prvoligovej spoločnosti. A momentálne je druholigová iba Lokomotíva. Je to dosť smutné, že Košice nemajú zastúpenie v najvyššej súťaži, ale treba to brať ako realitu, hoci nie práve najpríjemnejšiu.“

Pravdaže, aj P. Gál-Andrezly si oživí vždy niektoré veci, pokiaľ sa jeho spoluhráčom stane ktosi, kto bol predtým v FC VSS. „Nateraz sú na ružomberskej súpiske Takáč i Jonec, s ktorými som tam nehral, lebo ma nestihli v áčku a rovnako legionár Haskič. Je pochopiteľné, že chlapci - pokiaľ sa chceli rozvíjať po futbalovej stránke a výkonnostne rásť - tak sa rozbehli do iných klubov. To je normálne,“ pripomenul borec, ktorý si vo svojej kariére osvojil poznatky z rakúskeho (Rapid Viedeň) i ostrovného futbalu (anglický FC Middlesbrough) a účinkoval aj v českom futbale (Znojmo). Pred príchodom do Ružomberka bojoval za farby Podbrezovej, takže naozaj už nazbieral dostatok skúseností. Zásluhou toho je to cenný hráč, lebo sa dokáže zorientovať počas diania v zápase a vie zúročiť kapitál poznatkov. Podpichli sme ho, či sa ešte prípadne niekedy ukáže ako hráč i v Košiciach?  „Nič nie je nemožné,“  usmial sa a pokračoval: „Viem o ambíciách FK Košice, ktorý sa chce dostať hore a vytvárať také podmienky, aby vyšli smelé plány. Preto nehovorím, že už nikdy v Košiciach nebudem hrať. Lenže nič sa nedá predvídať dopredu, futbalový život sa niekedy zmení na okolnostiach a aj náhodách. Možno na sklonku kariéry budem znovu tam, kde som kedysi pôsobil.“ A udržiavate kontakt s bývalými spoluhráčmi? „Samozrejme, napríklad s Karašom či s Hovančíkom. Na zápase s Prešovom bol trebárs vedúci mužstva Roman Šimko a aj s ním som sa zhováral.“

Ešte nás zaujímalo, čo si P. Gál-Andrezly myslí o predpokladoch vedúcich k tomu, aby Košice boli zase niekedy tam, kde boli. „Počul som, že majú prísť do klubu noví ľudia. Treba získať kvalitných a šikovných hráčov, ak sa má postupovať. A to je asi to podstatné pre dobré účinkovanie.“