V aktuálnom treťoligovom ročníku   Giraltovčania dosiaľ dva razy zaváhali na svojom ihrisku. Najprv remizovali s V. Revišťami, no ešte viac smútku vniesli nechtiac do svojich radov po uplynulom vystúpení, keď podľahli V. Opátskemu. Hostia majú naďalej svoju silu, ktorú si preniesli napriek niektorým zmenám aj do súčasnej sezóny. A hráči MFK Slovan sa o tom rukolapne presvedčili.

Pred týmto meraním síl boli síce hostitelia na tom o čosi lepšie, lenže do prestávky sa zdalo, že jasným favoritom je súper. „Tabuľka je zradná a netreba jej celkom veriť. Hostia ukázali svoju kvalitu a pri  vyrovnanosti súťaže, ktorá vládne, môže každý každého zdolať. A to bez ohľadu na to, kde sa hrá,“ poznamenal kapitán Giraltovčanov Stanislav Pankuch a dodal, že iba slabou útechou je to, že kým v predošlom kole domáci Vranovčania tomuto rivalovi nedali ani gól, Giraltovce mu strelili dva.

Celkove však tento borec vyjadril veľké rozčarovanie z hry, akú hostitelia predvádzali do prestávky. Podľa jeho slov to bol jeden z najslabších výkonov a dalo  sa to prirovnať k tomu, čo pred časom  ukázali či neukázali zverenci trénera Jozefa Kukulského na ihrisku Lipian. Už dávno kolektív MFK Slovan neinkasoval do prestávky tri zásahy „Prvý polčas bol katastrofálny a ani si nepamätám - odkedy hrám futbal - kedy sme naposledy hrali tak zle. Nič nám nešlo, bolo to naozaj biedne. Čo bolo príčinou tohto rozháraného výkonu v úvodnom polčase? Zrejme nesústredenosť. Sme mladý tím  a pokiaľ nás preverí silný konkurent, tak sa ukážu niektoré slabiny a neskúsenosť.“ Nuž, V. Opátske si robilo do prestávky s domácimi, čo chcelo. Ujalo  sa vedenia a hoci vzápätí domáci kontrovali vyrovnávajúcim gólom, na viac sa nezmohli. Hostia postupne pridali ešte ďalšie dva zásahy. „Bolo to  po našich individuálnych chybách, tie nás pripravili o bodový úlovok v tomto zápase. Treba však povedať, že aj my sme mali ešte dve možnosti za stavu 1:1, ale neskórovali sme, naopak, súper sa znovu ujal vedenia a náskok ešte z výšil.“

Cez prestávku padli v šatni aj tvrdšie slová, zvýšený hlas trénera i starších hráčov zabral. „Po zmene strán to už bolo celkom iné, akoby vybehlo na trávnik iné mužstvo. Hostí sme už až na jednu výnimku nepustili do žiadnych vyložených šancí. Povedali sme si, že sme síce dostali tri góly, ale prečo to isté nemôžeme dokázať aj my?. Prvý cieľ – dať rýchly gól – sme splnili a znížili sme na rozdiel jedného gólu. Potom sme hostí zatlačili, tým zachytal vynikajúco aj brankár a tak sme aspoň remízu neuhrali. Nemali sme proste dostatok šťastia. Myslím si však, že vzhľadom na priebeh hry v oboch polčasoch sme si bod zaslúžili, remíza by zápasu viac pristala.“

S. Pankuch naznačil, že sa ukázal nedostatok ostrieľanosti a poznatkov z ťažších vystúpení u mladších spoluhráčov. „Aj preto sa nemôžeme ani doma spoliehať iba na výhodu domáceho prostredia a okrem toho pri vyrovnanosti účastníkov si žiadne mužstvo nemôže byť isté, že pred svojimi fanúšikmi bude iba vyhrávať. Stále platí, že akonáhle mužstvo nezamaká od začiatku do konca, tak ani vlastní diváci mu nepomôžu. Napríklad doma proti rezerve Prešova sme dreli a preto aj trošku so šťastím vyhrali, lebo hostia boli tiež veľmi nepríjemní. Ak mám hodnotiť vystúpenia vonku, tak dobré to bolo v Krompachoch, kde sme uhrali remízu, či v Stropkove, kde sme dokonca vyhrali a pritom tento tím je v pelotóne druhý.  Tam sme však hrali kompletní, čo sa nedá povedať o všetkých dueloch, lebo viackrát nám niekto chýbal. Napríklad Lukáš Vojta či Jakub Dvorjak, ale už sa to pomaly dáva dokopy a preto verím, že aj naše výkony budú ucelenejšie.“