Treťoligoví futbalisti Vranova ešte pred uplynulým domácim vystúpením s Bardejovskou Novou Vsou živili nádej na prvenstvo v súťaži. Preto sa na súperenie s papierovo slabším súperom pripravovali svedomito a bez ohľadu na to, ako dopadne účinkovanie lídra z Lipian z Krompách. Ich úspech sa však nerodil jednoducho, až po zmene strán definitívne zrazili súpera na kolená.

Tak ako v predošlých dvoch meraniach síl, tak aj teraz prvý polčas bol pre favorita akýsi zahrievací. Viac pokoja do radov MFK vniesol vedúci zásah Matúša Digoňa tesne pred prestávkou. Tento hráč skóroval aj predtým proti Giraltovciam. Takže namieste bola otázka, či vo finiši ročníka mu prišla strelecká forma? „Ja som hráč, ktorý skôr pripravuje zásahy spoluhráčom. Možno teraz sa viac tlačím do zakončenia, do šestnástky. Predtým mi to tak nepadalo, takže som vďačný za to, že som sa presadil teraz,“ riekol borec, ktorý skóroval na jar tri razy. Pristavili sme sa pri skutočnosti, že prvé polčasy akosi v ostatnom období nevychádzali. „Napríklad Plavničania mala štyri protiútoky, tri razy do prestávky skórovali a raz trafili žrď, kým my sme sa nepresadzovali. Giraltovčania nám tiež v prvom polčas ušli a ujali sa vedenia. Takže súperi nás trestali za každé zaváhanie a my sme sa natrápili, kým sme výsledok otočili. Našťastie to vyšlo, lebo máme dosť síl, kvalitný tím. Proti Bardejovskej Novej Vsi sme sa neplašili, hoci ja osobne som mal už predtým, ako som sa presadil, dve vyložené šance, no padlo mi to tam až do tretice. Vedúci gól nás upokojil, hrali sme si svoju hru. Naposledy hostia predviedli pekný futbal, boli kompaktní, stále chceli hrať, nekúskovali hru, neležali zbytočne na trávniku... Hoci súper dostal štyri góly, predsa si počínal sympaticky bez nejakých špekulácií, zdržiavania. Nemal úmysel využiť všetky možnosti na to, len aby sme sa nedostali do tempa. My si dokážeme vytvoriť veľa možností, ide len o to, aby sme ich premieňali. Tentoraz sme za pár minút v druhom polčase tri razy skórovali, dostali súpera pod tlak na našej umelke, ktorú máme dokonale zmapovanú. Potom sa nám už dobre hralo, keď sme viedli 4:0.“

Naznačili sme mu, že sa už určite nehralo ľahko v období, keď Lipany si strážili náskok na špici. Matúš však zakontroval: „My chceme vyhrať každý duel a nezaujíma nás, ako sú na tom Lipany.“ Vranovčania boli na jar dobre rozbehnutí, porazili Lipany, Stropkov aj V. Opátske. Lenže potom v zápase so Sninou prišiel šok a domáca prehra.  „Prehrali sme si to sami. Počínali sme si kvalitne, mali sme zo tri tutovky, ani z päťky sme však nedokázali prekonať ich brankára. Naopak, inkasovali sme a prehrali. Neboli sme horší, ale takto to, žiaľ, vyšlo.“  Druhé nepríjemné zaváhanie prišlo neskôr v Rožňave, kde si MFK rovnako zaknihoval tesnú porážku. „Boli sme dominantní v poli, na lopte, futbalovo lepší, ale do zakončenia sme sa nedostávali - v tom bol kameň úrazu. Pekná hra nestačí, treba dávať góly. Domácim vyšla v závere jedna akcia a vyhrali. Lenže je to šport, treba na to zabudnúť, neradno nad tým dumať donekonečna. Zápasy idú ďalej a treba myslieť na to, čo príde, hoci oba tieto duely nás mrzeli,“ dodal Matúš Digoň. Naznačil, že z chýb sa treba poučiť a pokiaľ zostane mužstvo Vranova pokope, tak ambície by nemuseli zostať iba na papieri. Však tamojší mančaft naznačil svoju perspektívu i prednosti a azda nabudúce už pribudne ja povestná čerešnička na torte.