Giraltovčania boli v jesennej časti najvyššej regionálnej súťaže príjemným prekvapením. Okupovali aj prvé miesto a hoci budú zimovať „až“ na tretej pozícii, určite je to dobré vysvedčenie pre kolektív. Nebyť niektorých hamujúcich drobností v dianí, bilancia MFK Slovan mohla byť ešte výraznejšia. V každom prípade je to veľmi dobrý odrazový mostík do budúcoročných zápolení a dá sa predpokladať, že mužstvo sa pokúsi udržať si priaznivú fazónu čo najdlhšie.

„Keby nám športová forma vydržala stále a mali by sme stále šťastie i potrebný pokoj v klube až do záveru, tak sme určite prví,“ poznamenal rezolútne tréner Ondrej Desiatnik. Pri pohľade na to, čo dosiahli futbalisti, udrie do očí strelecká váhavosť. Veď kolektív nastrieľal iba o jeden gól viac než rezerva Tatrana Prešov, ktorá figuruje na 14. stupienku. „V tomto smere sme mali byť výraznejší, ale pravda je tiež to, že súperi v období, keď sme boli dosť dlho na špici pelotónu, sa na nás inak pripravovali. Neboli sme zvyknutí na to, že sme favoritom, táto pozícia nám trošku ublížila.“ Zaujímalo nás, či práve rola lídra nemala negatívny vplyv na psychiku hráčov, lebo s touto skutočnosťou zrejme málokto rátal a to vrátane najväčších optimistov. „Nemyslím si, že by hráči nevedeli reagovať na nejaký prílišný tlak. Skôr to bolo o tom, že si museli privyknúť na to, že sa od nich očakávalo, že znovu vyhrajú a potvrdia svoje postavenie. Predtým ich každý bral inak, zrazu však nastala zmena a postupne to už nebolo také hladké a nevyhrávali sme každý zápas. Mali sme dlhú šnúru s plným bodovým ziskom, ale raz sa každá séria skončí.“

Podľa kouča účinkovanie do vystúpenia proti Plavnici sa nieslo v pohode. „Potom sa však trošku narušila klíma vnútri klubu a odvtedy to už nebolo celkom optimálne. Avšak treba brať do úvahy aj zámery súperov, ktorí proti nám nastupovali s inou taktikou. Pokiaľ ide o celkový sumár, tak som sa domnieval, že nazbierame tridsať bodov, ale i tak vládne celková spokojnosť.“ Je známe, že podmienky v jednotlivých kluboch nie sú rovnaké a daktorí ich majú predsa len priaznivejšie ako iní. To isté sa týka aj možností kádra. „Vyťažili sme z minima maximum. Chlapci sú skromní a dobré bolo aj to, že sa dopredu drali mladíci. Osemnásťročný Tkáč odohral väčšinu zápasov, rovnako šancu dostávali aj ďalší mladí hráči Sivák či Jurč . Všetci sa činia a chcú na sebe pracovať.“

Z jednotlivých stretnutí trénera O. Desiatnika najviac trápila prehra s Trebišovom. „Jednou štandardkou sme si to pobabrali. Vo Svite sme tiež mohli uhrať lepší výsledok. I tak však tvrdím, aby sme boli skromní, pokorní, lebo v niektorých súbojoch, ktoré sme zvládli, sme zase mali i potrebné šťastie. To nám však zase chýbalo ku koncu. A ktorý bol najlepší výkon? Asi v Prešove a doma tiež s Bardejovskou Novou Vsou,“ dodal tréner Giraltovčanov, ktorý sa podľa jeho slov v priebehu prvej časti ročníka mohol zakaždým spoľahnúť hlavne na dvoch zverencov – Sobeka a Digoňa. Pokiaľ ide o typ futbalistu, ktorý mu chýbal, tak bez okolkov naznačil, že to bol hrotový útočník - „kladivo“, ale napriek tomu mužstvo sa vedelo presadiť svojou cestou a nikdy nehľadelo na to, kto sa postavil na druhú polovicu ihriska.