Sú to možno  miestami niektorými aj podceňovaní rivali, ale rozhodne nebezpeční a nevyspytateľní. Reč je o druholigových rezervách. Presvedčili sa o tom aj futbalisti Popradu, ktorí naposledy hostili béčko Ružomberka. Podtatranci síce dosiahli „povinné“ víťazstvo, ale rozhodne to nebola spanilá jazda. Skôr skúška odolnosti a trpezlivosti. Naznačil to aj Denis Jančo, jeden z domácich aktérov, ktorému sme položili pár otázok.

Nie tak dávno ste zakopli na vlastnom trávniku so žilinskou rezervou. Iste ste pred uplynulým vystúpením brali túto porážku ako memento.

„Samozrejme Vedeli sme, že Liptáci majú mladých, behavých chlapcov, ktorí sú nepríjemní. Preto bolo našou úlohou dať im rýchly gól, aby sme získali viac pohody a pokoja. To sa nám však nepodarilo. Do prestávky bol stav 0:0, ale po zmene strán sme sa ujali vedenia, čo nás trošku upokojilo a našťastie sme pridali z penalty aj gólovú druhú poistku. Náskok sme si ustrážili, ale naozaj súper bol nepríjemný.“

Na začiatku akcie, ktorá predchádzala úvodnému zásahu, ste boli práve vy. Ako to prebehlo?

„ Spoluhráč Enzo mi dal do strany loptu, ja som centroval do šestnásty na zadnú žrď a náš ľavý obranca Zekucia vyslal následne strieľaný center do päťky. Brankár to vyrazil a Dragan Andrič doklepol loptu do siete.“

Tréner Marek Petruš konštatoval, že šancí ste nemali toľko, čo v niektorých iných zápasoch. Bol súper tak dobre organizovaný v defenzíve?

„Ružomberok má svoju kvalitu, vie hrať futbal, nie je to tím, ktorý by bol fackovacím panákom. Okrem toho párkrát pohrozil z brejkov a na konci prvého polčasu nás aj trošku vystrašil. Do prestávky to bol futbal hore-dolu, tempo bolo naozaj solídne. My sme potrebovali zlomiť odpor hostí, čo nebolo jednoduché aj preto, že v rezervách sú i chlapci z áčka.“

Keď porovnáte zápasy s rezervami Žiliny a Ružomberka, boli v niečom podobné?

„Určite. Hlavne v nasadení. Možno Žilinčania boli vystužení viacerými skúsenejšími jednotlivcami.  Zápasy boli v mnohom podobné, našťastie naposledy sme neinkasovali a dokázali sme hlavne skórovať.“

Ako vnímate situáciu na špici vzhľadom na blížiaci sa záver prvej časti, trošku ste aj nervózni, že konkurenti si udržiavajú pred vami  štvorbodový náskok?

„Ani nie. Je iba polovica ročníka a do konca súťaže naozaj ďaleko. Teraz ideme dva razy vonku a bude  podstatné obstáť, aby sme získali plusové body aj do tabuľky pravdy. Záver jesene bude dôležitý. Nazdávam sa, že ak ste rivalom stále za chrbtom v tesnom odstupe, tak oni to majú nepríjemnejšie ako my. Keď vyhráme, sú pod tlakom, že tiež musia vyhrať, aby nestratili náskok. Pokiaľ sme im v pätách, nemáme dôvod byť teraz nervózni. Naopak, nepokojnejší musia byť tí, čo sú na špici, aby sa tam udržali.“